Vianoce, koláče, darčeky, rodinné stretnutia, nostalgia a pocit, že by sme mali byť šťastní na povel. Vianočný špeciál Šamanov o vede sa pozerá na sviatky očami fyziky, chémie, psychológie aj osobných príbehov.
Moderujú Pavol Šajgalík a Gregor Mareš.
V dnešnom dieli sa dozviete:
Prečo vôňa pečených koláčov a vianočného jedla tak spoľahlivo spúšťa pocit pohody a domova.
Čo je Maillardova reakcia v kuchyni, ako súvisí so zhnednutou kôrkou na pečive a prečo vďaka nej chutia sviatočné jedlá „správne“.
Prečo sú pre niekoho Vianoce najkrajšie obdobie roka a pre iných zdroj stresu, úzkosti a osamelosti.
Ako sa menili Vianoce naprieč generáciami, čo pre nás znamenajú rodinné rituály a čo spraví rozdelenie rodín s vianočnými spomienkami.
Ako funguje vianočný stres z darčekov a peňazí, prečo dávanie darov často prináša väčšiu radosť než ich dostávanie a kde si nastaviť zdravé limity.
Akú úlohu hrá nostalgia, prečo pri sviatkoch tak silno vystupuje a ako nám môže pomôcť zvládať aj ťažšie obdobia v živote.
Rozhovor o tom, ako umelá inteligencia preniká do všetkých oblastí života, prečo ju nevieme „vypnúť“ na hranici obrazovky a čo s tým môžeme urobiť my, školy, firmy aj politici.
Host: Profesorka Mária Bieliková, slovenská informatička, pedagogička a riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), ktorá sa dlhodobo venuje umelej inteligencii, odporúčacím systémom a dopadom technológií na spoločnosť.
V dnešnom dieli sa dozviete:
- Prečo je táto vlna AI iná než všetky predchádzajúce technológie a ako zasahuje priamo do toho, ako rozmýšľame, komunikujeme a prijímame informácie,
- Čo robí Kempelenov inštitút inteligentných technológií, prečo vznikol ako nezávislý výskumný a vzdelávací inštitút a ako spolupracuje so slovenskými firmami,
- Ako fungujú algoritmy na sociálnych sieťach, prečo nás zatvárajú do bublín a čo znamená, že KInIT pracuje na platforme na auditovanie sociálnych sietí s cieľom chrániť demokraciu,
- Čo sa skrýva za reguláciami typu „zákon o digitálnych službách“, ako sa na umelú inteligenciu pozerá Európska únia a kde sú limity toho, čo dokáže politika v oblasti technológií,
- Prečo nestačí len zakazovať alebo prikazovať ChatGPT v školách, ale potrebujeme učiť deti aj dospelých rozumieť algoritmom, dátam a manipulácii,
- Ako môžu rodičia, učitelia a mladí ľudia prakticky pracovať s AI tak, aby ju využívali ako nástroj, nie ako niečo, čo im potichu kradne pozornosť a sebavedomie,
- Aké zručnosti budú dôležité pre generáciu, ktorá vyrastá s TikTokom, personalizovanými feedmi a generatívnou AI a prečo sa oplatí kombinovať technické aj humanitné myslenie.
Host: Martin Venhart, jadrový fyzik a predseda Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje výskumu atómových jadier a patrí medzi najvýraznejšie tváre slovenskej vedy.
Rozhovor o tom, čo dnes rieši svetová veda na prestížnom STS Fore v Japonsku, prečo sa bez jadrovej energetiky zatiaľ nezaobídeme, kde sú jej riziká a limity a čo všetko z toho vyplýva pre budúcnosť energie na Slovensku.
V dnešnom dieli sa dozviete:
čo je konferencia STS Forum, aké témy na nej dominovali tento rok a prečo sa na nej stretávajú politici, vedci aj šéfovia veľkých technologických firiem,
prečo je bezpečnosť vo výskume jednou z hlavných globálnych tém, čo znamenajú „duálne“ technológie a prečo sú niektoré vedecké spolupráce s krajinami ako Čína citlivé,
prečo sa vo svete opäť naplno hovorí o jadrovej energetike, aké má výhody aj slabé miesta v čase klimatickej krízy a prečo ju zatiaľ nevieme úplne nahradiť obnoviteľnými zdrojmi,
aké sú limity vodných, veterných a solárnych elektrární a čo všetko musíme brať do úvahy pri plánovaní energetického mixu na najbližšie desaťročia,
čo by znamenal nový jadrový zdroj pre Slovensko, kde sa uvažuje o výstavbe a prečo je rozhodovanie o nových elektrárňach tak silno politická, ekonomická aj spoločenská téma,
čo prinášajú moderné koncepty jadrových reaktorov a aké podmienky musíme splniť, aby jadrová energia ostala bezpečná, stabilná a spoločensky prijateľná.
Hosť: Juraj Majtán, vedec z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu medu, peľu a ich účinkom na zdravie.
Rozhovor o tom, prečo je med oveľa viac než len sladidlo, ako sa v „včelom laboratóriu“ na Slovenskej akadémii vied meria jeho antibakteriálny účinok, čo musí spĺňať med určený na medicínske použitie a čo o mede hovoria klinické štúdie pri kašli či hojení rán.
V dnešnom dieli sa dozviete:
- ako peľ a mikroorganizmy, ktoré na ňom žijú, pomáhajú chrániť včelie úle a stáli pri zrode „včelieho laboratória“ na Slovenskej akadémii vied,
- prečo sa Juraj Majtán umiestnil v prvej desiatke medzinárodného rebríčka ExpertScape medzi tisíckami hodnotených vedcov v biomedicínskej oblasti a čomu sa v rámci výskumu medu venuje,
- ako sa v laboratóriu testuje antibakteriálny účinok medu (minimálna inhibičná koncentrácia) a prečo niektoré medy vychádzajú ako „zlaté“, „strieborné“ či „bronzové“,
- čo odlišuje bežný med od medicínskeho medu, prečo sa takýto med sterilizuje ožiarením a prečo je jeho registrácia ako zdravotníckej pomôcky finančne aj administratívne náročný proces,
- aký je rozdiel medzi medom, propolisom a včelou kašičkou a prečo má práve med výrazné antibakteriálne vlastnosti,
- čo hovoria klinické štúdie a metaanalýzy o účinku medu pri hojení rán a tlmení nočného kašľa u detí a prečo ho odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia,
- čo vieme z výskumov o tom, či med môže podporovať imunitu a prečo sa v niektorých štúdiách spomínajú aj možné „antidiabetické“ účinky,
- aké riziká predstavujú alergie na bielkoviny z medu a peľu, prečo môžu niektorým ľuďom prekážať určité druhy medu a v čom je výhodou medovicový med s minimom peľových zložiek,
- ako kryštalizácia, čas a zahrievanie menia vlastnosti medu, čo sa deje pri prehriatí a prečo starý alebo nesprávne skladovaný med stráca časť svojho biologického účinku,
- ako prebieha testovanie slovenských medov, čo znamenajú certifikáty a „známky kvality“ a čo všetko by ste si mali všímať na etikete.
duelonline.sk
V dnešnom diele sa dozviete:
Koľko času nám zostáva: Prečo sa pri súčasnej spotrebe odhadujú zásoby ropy len na približne 40 rokov a čo znamená fenomén „Peak Oil“, ktorý môže nastať už okolo roku 2030.
Mýtus o dinosauroch: Je ropa skutočne z mŕtvych jašterov, alebo je pravda o jej vzniku z rias úplne iná?.
Unikát z východného Slovenska: O dobe, kedy bola naša ropa taká kvalitná (takmer čistý benzín), že si ju ľudia tankovali priamo do áut.
Frakovanie u nás: Prečo je dnes na Slovensku zakázané, hoci v 90. rokoch sem prišli Američania a túto metódu bežne využívali.
Nádej v „bielom vodíku“: Ako by mohli naše staré ložiská a bane (napr. v Nižnej Slanej) fungovať ako podzemné reaktory na výrobu čistej energie.
Geopolitika a zásoby: Ako vojna a sankcie ovplyvňujú trh s ropou a prečo sa USA snažia využiť momentálnu situáciu ťažbou bridlicovej ropy.
Hostkou epizódy je RNDr. Júlia Kotulová, PhD., geologička z Ústavu vied o Zemi SAV, špecializujúca sa na zdroje energetických surovín.
Pokračujeme v rozhovore so Zdeňkom Havlasom o tom, ako jeho ústav naložil s viac ako 4 miliardami českých korún, ktoré zarobil na patentoch.
Čo urobíte, keď ako vedec zrazu zbohatnete?
Ako sa delili peniaze: Dozviete sa, prečo sa podiel pre vynálezcov zmenil z pôvodných 30 % na klesajúcu krivku (od 60 % po 10 %).
Príbeh profesora Holého: Prečo si autor objavu pýtal preplatiť lístky na električku aj po tom, čo mu na účet prišlo 300 miliónov, a svoje peniaze ukrýval na 80 rôznych účtoch.
Investícia do budúcnosti: Ako založili vlastnú kanceláriu (IOCB TTO) na prenos technológií, ktorá filtruje nápady a hľadá ďalší "miliardový produkt".
Kam išli miliardy: Ústav prešiel kompletnou rekonštrukciou, nakúpil špičkové prístroje a hlavne investoval do "rekonštrukcie ľudského kapitálu" – prilákal najlepších vedcov z celého sveta na špičkové platy.
Kľúč k úspechu: Podľa Havlasa je nutné mať odvahu rozlúčiť sa s tými, ktorí sú "len priemerní", pretože tí úroveň inštitúcie nezdvihnú.
Hosťom Gregora Mareša a Pavla Šajgalíka v podcaste Šamani o vede je tentokrát Zdeněk Havlas, bývalý riaditeľ Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied Českej republiky.
Profesor Havlas rozpráva neuveriteľný príbeh, ktorý sa začal objavom Antonína Holého. Ten veril, že jeho modifikované molekuly by mohli mať obrovský biologický účinok. Keď sa jeho látky dostali na testovanie k biológovi Erikovi De Clerckovi, ten poslal späť nadšenú správu: "Už som videl veľa aktívnych látok, ale ako túto, tú som ešte nevidel".
To, čo nasledovalo, bola revolúcia v stredoeurópskej vede. Namiesto okamžitého publikovania sa tím rozhodol pre patentovanie – prvýkrát si naplno uvedomili, že vedecký výsledok má aj obrovskú materiálnu hodnotu.
Vypočujte si fascinujúci príbeh o:
- Prvých rokovaniach s farmaceutickou firmou Bristol Myers a o tom, prečo projekt takmer skončil.
- Neuveriteľnom riziku Johna Martina, ktorý do projektu investoval 400 miliónov dolárov z vlastného vrecka a rodinného majetku, aby založil firmu Gilead.- Morálnej dileme, či vyvíjať liek proti AIDS, s čím Antonín Holý spočiatku nesúhlasil.
- Vyjednávaní, ktoré viedlo k jednorazovej platbe 400 miliónov korún a následným licenčným poplatkom, ktoré ústavu priniesli miliardy.
Slovensko bude staršie a o niečo menšie. Demograf Branislav Šprocha vysvetľuje, prečo ani plodnosť na úrovni dvoch detí na ženu nezvráti dlhodobé trendy, čo presne znamená, že približne každý tretí obyvateľ bude mať do roku 2080 viac ako 65 rokov, a prečo sa oplatí pozerať na striebornú ekonomiku bez hystérie.
V epizóde sa dozviete:
• Prečo umelé zásahy do pôrodnosti zlyhávajú a aké dôsledky zanechali v Číne a počas obdobia „Husákových detí“.
• Aké sú realistické scenáre vývoja počtu obyvateľov do roku 2080 a prečo je dôležitejšia veková štruktúra než samotný počet.
• Prečo by aj pri plodnosti približne dvoch detí na ženu vychádzalo len okolo 67 až 68 tisíc narodených ročne.
• Čo znamená, že približne jedna tretina obyvateľov bude vo veku 65+ a aké zmeny si to vyžiada v zdravotníctve, mestách, doprave a bývaní.
• Ktoré služby pre rodiny fungujú efektívnejšie než priame dotácie a kde sa rozhoduje o druhom dieťati.
• Ako premýšľať o „striebornej ekonomike“ ako o príležitosti, nie o hrozbe.
Hosť: doc. Branislav Šprocha, demograf (SAV / Prif UK).
Rozhovor o dlhodobom vývoji populácie vo svete a na Slovensku, plodnosti, migrácii, úmrtnosti a o tom, čo ukazujú demografické dáta a projekcie.
V dnešnom dieli sa dozviete:
Kedy sa má zastaviť rast svetovej populácie: vrchol okolo rokov 2050–2060 približne na úrovni 10,6 miliardy a do roku 2100 mierny pokles.
Ako dlhodobo vyzerá plodnosť v rôznych regiónoch (vrátane oblastí s hodnotami okolo 1,2 dieťaťa na ženu).
Ako migrácia ovplyvňuje plodnosť a prečo by bez nej bola nižšia približne o 0,2–0,3 dieťaťa na ženu.
Čo pre Slovensko znamenali historické odchody obyvateľov a strata približne 600-tisíc ľudí (vrátane sekundárnych efektov).
Aký „civilizačný skok“ priniesol pokles dojčenskej úmrtnosti z približne 150‰ na približne 10–20‰ po zavedení očkovania.
Čo je demografická transformácia: prechod od vysokej úmrtnosti a vysokej plodnosti k nízkym hodnotám a starnutiu populácie.
Základné projekcie pre Slovensko do roku 2080 a ich implikácie.
Ako sa v dátach zrkadlila migračná vlna rokov 2015–2016.
V najnovšom diele podcastu Šamani o vede sa moderátor Gregor Mareš spolu s emeritným predsedom Slovenskej akadémie vied Pavlom Šajgalíkom rozprávajú o rope – surovine, ktorá formovala moderný svet. Ropa je symbolom technologického pokroku aj chamtivosti, prosperity aj klimatickej krízy.
V tomto dieli sa dozviete:
• ako ropa vznikla a čo z nej robí jeden z najúspešnejších projektov v dejinách ľudstva,
• ako sa z nej stalo „čierne zlato“, ktoré poháňa ekonomiky aj vojny,
• komu priniesla bohatstvo a komu utrpenie,
• akú cenu za ňu platí planéta v podobe klimatických zmien,
• a či existuje realistická cesta mimo ropnej závislosti.
V tomto diele sa dozviete:
prečo na svete pribúda autizmu a čo o ňom tvrdia politici bez dôkazov
ako Donald Trump „oznámil“ liečbu autizmu a prečo vedci chytali hlavu do dlaní
aké úspechy dosiahli slovenskí fyzici nízkych teplôt a čím sa dostali medzi svetovú elitu
že aj pri obyčajnom tuhnutí vody sa ukazuje, že veda nikdy nepovie posledné slovo
V tejto epizóde podcastu Šamani o vede sa dozviete:
• ako súvisia zemiaky s rajčinami,
• ako veľmi sa vedci priblížili k výrobe betónu, ktorý vydrží tisíce rokov,
• odkiaľ pochádza slovo „alkohol“ a aký má pôvod,
• a na akom vynáleze zarobila farmaceutická firma Pfizer počas druhej svetovej vojny.
Gregor Mareš a Pavol Šajgalík opäť prinášajú mix histórie vedy, zaujímavých súvislostí a prekvapivých faktov o tom, ako sa vedecké objavy premieňajú na veľký biznis.
V druhej epizóde podcastu Šamani o vede sa Gregor Mareš a Pavol Šajgalík vracajú k diskusii o prvej časti a k reakciám, ktoré vyvolala. Rozoberajú konšpirácie a dezinformácie spojené s vakcínami, približujú nový vedecký objav v oblasti fotodynamickej terapie rakoviny a jeho potenciál pre šetrnejšiu liečbu. Okrem toho sa venujú aj výsledkom výskumu o tom, prečo komáre uprednostňujú niektorých ľudí, a prinášajú inšpiratívny príbeh vedca, ktorý svojím objavom zmenil priemysel a stal sa úspešným podnikateľom.
Ako bola zaručená nezaujatosť a presnosť dát, aby boli dosiahnuté relevantné výsledky?
Prečo by mala verejnosť veriť analýzam Slovenskej akadémie vied?
Čo môže spôsobiť v našej krajine spochybňovanie inštitúcií?