V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode. Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody. V nasledovných rozhovoroch sa venujeme: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode Rehabilitácia je komplexný proces, ktorým pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody prechádza. Jednou z častí celkovej rehabilitácie, ktorú pacient absolvuje, je fyzioterapia. O tom, ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode, sme sa rozprávali s PhDr. Martinom Gáborom z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Nástup fyzioterapie Gábor vysvetľuje, že fyzioterapeut prichádza s pacientom po cievnej mozgovej príhode do kontaktu deň dva po cievnej mozgovej príhode. „Vtedy nie je veľká intervencia, ale musíme začať s pacientom pracovať. Základné vstupy musia byť už na jednotke intenzívnej starostlivosti, čo sa týka polohovania, riešenia motoriky, respiračnej fyzioterapie, lebo akonáhle pacienti začnú dlhšie ležať, hrozí riziko bronchopneumónie, polohovanie v rámci otáčania, naučiť pacienta ako sa otočiť v posteli. Ak to pacient zvládne, prichádza prvá vertikalizácia, to znamená posadenie, postavenie. Sú to náročné úlohy pre pacienta,“ konštatuje. Nakoľko terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode predstavuje dlhotrvajúci proces, pacienti by podľa Gábora mali cvičiť každý deň. „Ideme krôčik po krôčiku. Efekt terapie nebude obrovský za týždeň, presun motorických sekcií z jednej hemisféry do druhej určitú dobu trvá,“ hovorí fyzioterapeut. Odklad terapie prináša riziko nezvratných zmien Gábor upozorňuje na riziká, ktoré sú spojené s odkladaním fyzioterapie. „Ak máme veľké zanedbanie, zmeny sú ireverzibilné, to znamená nezvratné. Často sa nám to stáva u pacientov, ktorí majú výraznú spastickú párezu. Pokiaľ sa s tým nič nerobí, tak daný sval mení svoju štruktúru, elasticitu a zo zvýšeného napätia v svale a potom neskôr skrátenia nám vzniká tzv. kontraktúra, ktorá už je tkanivová prestavba v svale, ktorá sa už nedá úplne rozcvičiť a jediná možnosť liečby je chirurgické riešenie, aby sa dané svaly povolili,“ opisuje. Vyzdvihuje tiež podporu rodiny, „ak je podpora v rámci rodinného zázemia dobrá až vynikajúca, vidíte obrovský posun pacientov. Pokiaľ majú kvalitné zázemie, tak pri kontrole pacienta zrazu zistíte, že to je skoro iný človek, ako ste videli pred mesiacom“. Dobré rodinné zázemie má významnú úlohu v rekonvalescencii a znovunavrátenia pacienta po CMP do spoločnosti.   V rozhovore hovoríme aj o týchto témach: aké najčastejšie ťažkosti majú pacienti po cievnej mozgovej príhode v čom pomáha fyzioterapia v prípade pacientov, ktorí prekonali cievu mozgovú príhodu ako často by mal pacient absolvovať fyzioterapiu očakávajú pacienti, že sa vďaka fyzioterapii vrátia do svojho „normálneho“ života aké riziká hrozia z odkladania fyzioterapie ako môže fyzioterapia znižovať riziko komplikácií akú úlohu zohrávajú nové prístupy, ako napríklad robotická rehabilitácia, virtuálna realita alebo telemedicína aká je rola pacientov a rodiny  

„Ešte raz a naposledy" tak sa volá kniha našich dvoch vzácnych priateľov, Fedora Gála a Karola Sudora. Tí, ktorí však poznajú Fedora, vedia, že jeho posledná kniha zvyčajne a našťastie nebýva posledná. Je teda dosť možné, že ani tento podcast s Rudolfom Zajacom nebude tento rok tým posledným. Každopádne, po týždni sme pre našich poslucháčov pripravili nový podcast, ktorý sa venuje o.i. poplatkom v ambulanciách, ktoré existujú a sú symptómom širšieho problému.  V podcaste hovoríme aj o o audite ministerstva zdravotníctva, o tom, prečo chýba jasne definovaný nárok poistenca, a o tom, ako sa v praxi vyberajú peniaze mimo zákonného rámca. Zajac pripomína, že bez finančnej spoluúčasti občanov systém neudržíme, a zároveň varuje pred chaotickými riešeniami, ktoré len prehlbujú šedú ekonomiku. V podcaste Rudolf Zajac otvorene konštatuje: „Bez finančnej spoluúčasti občanov to nepôjde." V podcaste vysvetľuje, že štát nemá vlastné peniaze a financovanie zdravotníctva je otázkou rozumného rozdelenia verejných a súkromných zdrojov. Poukazuje na to, že bez jasne definovaného nároku poistenca vzniká chaos: poisťovne nevedia presne, čo majú hradiť, a pacienti nevedia, za čo majú platiť. Zajac kritizuje súčasnú prax, kde sa poplatky vyberajú mimo zákona, bez daňových dokladov, čo vedie k strate verejných príjmov a k šedej ekonomike. Varuje, že nekontrolované zvyšovanie daní a odvodov nie je riešením, lebo znižuje konkurencieschopnosť a rast HDP. Zajac pripomína historický kontext: „Fico v roku 2006 vyhlásil, že nikto nič platiť nebude," a následne sa systém rozbehol do chaosu. Hovorí o tom, ako legislatíva z roku 2000 definovala pravidlá, ktoré dnes nie sú naplnené nariadením vlády, a preto nie je jasné, čo presne hradí verejné zdravotné poistenie. Popisuje, že existuje množstvo titulov a cenníkov — „poplatková divočina" — ktoré poskytovatelia používajú, často bez zaslania cenníka na vedomie príslušným orgánom tak, ako to zákon predpokladá. Zajac kritizuje aj nedostatočnú kontrolu a kapacity vyšších územných celkov, ktoré nemajú kompetencie ani kapacity tieto praktiky dohliadať. O audite ministerstva hovorí s uznaním, ale aj s výhradami: „Ten audit robil tím okolo Henriety Tulejovej" a priniesol čísla, ktoré potvrdzujú, že poplatky a doplatky tvoria významnú časť výdavkov pacientov. Zajac uvádza, že odhady hovoria o stovkách miliónoch až miliardách eur, pričom presné čísla sú ťažko overiteľné, lebo chýbajú daňové doklady. Zdôrazňuje, že riešenie musí byť sociálne únosné — nastaviť limity a doplatky tak, aby nikto nebol vylúčený z prístupu k starostlivosti. Kritizuje populistické návrhy, ktoré sľubujú zákaz poplatkov bez náhrady, pretože takéto kroky len presunú náklady na iné formy zdanenia. 🏥 Poplatky v ambulanciách — rozsah, prax a dôsledky pre pacientov. 📊 Audit ministerstva — čo odhalil tím Henriety Tulejovej a aké sú čísla. ⚖️ Právne spory a precedensy — súdne rozhodnutia a ich význam pre prax. 🧾 Daňové doklady a šedá ekonomika — prečo chýbajú a čo to spôsobuje. 🏛️ Legislatíva a nárok poistenca — potreba jasného nariadenia vlády. 💸 Financovanie zdravotníctva — verejné vs. súkromné zdroje a ich limity. 🛡️ Sociálna únosnosť poplatkov — limity a ochrana zraniteľných skupín. 🎄 Osobný rozmer — Zajacove postrehy o rodine, tradíciách a verejnom diskurze.

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode.   Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody.   V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode   V treťom rozhovore sme sa rozprávali o rehabilitácii a inováciách v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode s MUDr. Marekom Tkáčom, MBA, primárom rehabilitačného oddelenia Nemocnice AGEL Bratislava. Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela – hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu. Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť. Podľa MUDr. Tkáča ide o najčastejšie problémy pacientov po cievnej mozgovej príhody. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie, porucha prehĺtania. Načasovanie rehabilitácie MUDr. Tkáč zdôrazňuje, že načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité.  „Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať,“ uvádza primár rehabilitačného oddelenia. Zdôraznil, že cvičenie je kľúčové, pretože prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu. „Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové,“ hovorí. MUDr. Tkáč v rozhovore vysvetlil, že terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií. Prvé štádium absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie. „Samozrejme, rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale hovoríme o pasívnej, poloaktívnej rehabilitácii, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované,“ uviedol. Druhé štádium je teda včasná rehabilitácia, kedy pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia. „Prvé štádium je neurologické lôžko, potom včasná rehabilitácia a tretia štádium je následná rehabilitácia, kde pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali,“ zhrnul MUDr. Tkáč. To znamená, že v treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne. Spolupráca s viacerými odborníkmi MUDr. Tkáč poukázal na význam spolupráce s mnohými odborníkmi. „Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu,“ dodal. V komplexnej terapii pacientov p

Marek Krajčí sa opäť pustil do dobrodružstva, v ktorom neexceluje: myslenia. Renomované štúdie, publikácie a monografie, v ktorých Pažitný, Zajac & spol skúmali príčiny nadúmrtnosti na COVID-19 nazval brakom, financovaným Pentou. Práve Penta, AGEL alebo samotný Zajac sú obľúbenými pseudoargumentami pseudoodborníkov na zdravotníctvo, ktorých Rudolf Zajac nezriedka nazýva aj karpatskými géniami. V najnovšom podcaste sa s Rudolfom Zajacom k „múdrostiam ducha" z úst Krajčího ale aj Igora Matoviča vraciame. Kritika riadenia pandémie Rudolf Zajac to hovorí priamo: „tri vety, tri nezmysly“ — tak zhodnotil výroky Mareka Krajčího. Podľa Zajaca bol jedným z problémov pri manažmente covidu-19 „chaotické riadenie pandémie“, kde sa rozhodovalo bez logiky a často „v rozpore s bežnými pravidlami pri prenosných ochoreniach“. Pripomína, že výsledky Slovenska sú medzi najhoršími v Európe, a že za to nesú zodpovednosť nielen manažérske chyby, ale aj politické zásahy a dezinformácie. Obrana Zelenej knihy a dôkazy Zajac jasne bráni svoje štúdie: „Zelená kniha“ nie je paškvil, vznikla z práce s dátami a spolupráce s poisťovňami a inštitúciami. Priznáva, že dáta sa získavali ťažko, no výsledkom je monografia v Q1 časopise — ergo jasný dôkaz, že to nie sú povrchné výkriky, ale seriózna analýza. „Tie čísla boli ešte horšie, ako vyšli v roku 2021,“ hovorí a zdôrazňuje, že cieľom bolo nájsť príčiny, nie robiť politiku. Stav žurnalistiky a výzva na odbornú diskusiu Zajac je k novinárom kritický a hovorí to bez obalu: „Slovenskí novinári sú naprosto nevzdelaní“. Vyčíta im miešanie tém, senzáciechtivosť a nedostatok odbornej diskusie. Varuje, že bez serióznych odborných debát a transparentných dát sa chyby budú opakovať, a že namiesto riešení sa často objavujú populistické návrhy, ktoré problém neriešia. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🩺 Kritika riadenia pandémie covidu-19 🗣️ Výroky politikov: „Tri vety, tri nezmysly“ 📊 Odborné štúdie: Obrana Zelenej knihy; publikácia v Q1 časopise potvrdzuje kvalitu analýz. 🔍 Problémy s dátami 📰 Kritika médií ⚖️ Výzva na diskusiu

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke vznikla miniséria rozhovorov o cievnej mozgovej príhode (CMP). CMP je závažný stav, pri ktorom dochádza k nedokrveniu mozgu a poškodeniu nervového tkaniva. Na Slovensku ju ročne dostane približne 13 000 pacientov. O prognóze rozhoduje čas – správna diagnostika a liečba môžu minimalizovať následky. Na webe ozdravme.sk nájdete rozhovory venované témam: Čo sa deje s pacientom po CMP Spasticita – prečo vzniká a ako ju zvládať Inovácie v rehabilitácii – kedy začať Úloha fyzioterapie v živote po CMP V druhom rozhovore MUDr. Jana Martinková, PhD., MPH (CINRE Bratislava) vysvetľuje, čo je spasticita. Ide o zvýšené svalové napätie, ktoré sa zhoršuje pri rýchlom pohybe končatiny. Vzniká narušením tlmiaceho vplyvu vyšších centier nervovej sústavy. Pravdepodobnosť jej vývoja závisí od rozsahu poškodenia mozgu, ale aj od faktorov ako včasná rehabilitácia, neuroplasticita či vonkajšie podnety (stres, bolesť, chlad, vône). Spasticita sa neobjaví hneď – po CMP býva najprv končatina ochabnutá. V priebehu 2–6 týždňov napätie stúpa, do 3 mesiacov je viditeľná a do pol roka väčšinou ustálená. Liečba je možná aj neskôr, no často býva spasticita nerozpoznaná. Prevencii sa nedá úplne predísť, ale správnou rehabilitáciou a liečbou ju možno zmierniť. MUDr. Martinková zdôrazňuje význam edukácie – pacient, rodina aj lekári musia spasticitu včas sledovať. Častým problémom je, že pacient odíde z nemocnice s ochrnutím, ale bez informácie o potrebe kontroly po niekoľkých mesiacoch. Rehabilitácia sa zanedbáva a spasticita sa zachytí neskoro. Kľúčovou liečbou je aplikácia botulotoxínu, známeho aj ako botox. Podáva sa injekčne raz za 3–4 mesiace, účinok nastupuje po dvoch týždňoch. Pacienti liečbu vítajú, pretože uvoľňuje napätie a umožňuje rehabilitáciu. Spasticita totiž narúša jemnú motoriku – pacienti nevedia uchopiť pohár či pero, často majú problémy s rečou. To vedie k sociálnej izolácii, depresii či strate zamestnania. Podpora rodiny je preto nevyhnutná. Spasticitu úplne vyliečiť nemožno, poškodené nervové tkanivo sa neobnoví. Dá sa však zmierniť správnou terapiou. Ak sa príznaky ignorujú, spasticita sa prehlbuje, svaly sa skracujú a vznikajú kontraktúry – fixované držanie tela obmedzujúce pohyb. Na Slovensku je záchyt pacientov so spasticitou nízky, hoci celkovo je liečených vyše 400-tisíc ľudí. MUDr. Martinková preto apeluje na lepšiu spoluprácu neurológov, rehabilitačných lekárov a fyzioterapeutov. Edukovať treba nielen pacientov, ale aj lekárov, aby spasticitu rozpoznali a včas odporučili liečbu. Občianske združenia ako Život po porážke zohrávajú dôležitú úlohu – prinášajú informácie verejnosti a podporujú pacientov. Rozhovor sa venuje aj týmto otázkam: aké sú najčastejšie následky CMP čo je spasticita a od čoho závisí jej vznik či je prítomná bolesť kedy sa objavujú prvé príznaky možnosti liečby a rehabilitácie úloha botulotoxínu ako spasticita ovplyvňuje každodenný život spolupráca pacienta a rodiny prognóza a možnosti zlepšenia či sa spasticita môže vracať priestor pre telemedicínu a inovácie

Dušan Zachar je jedným z pravidelných hostí podcastu ozdravme. Už viac ako dekádu realizuje INEKO hodnotenie nemocníc v ankete Nemocnica roka. Aj tento rok by sa dal zhrnúť do titulu knihy Na západe nič nové, Ericha Mari Remarqua. V rebríčku totiž dlhodobo dominuje vojenská nemocnica v Ružomberku a nemocnica Košice Šaca z portfólia skupiny AGEL. Rigidnosť zdravotníctva a politické bariéry Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že slovenské zdravotníctvo je zo svojej podstaty veľmi rigidné. „Zmeny sa dejú pomaly a politici sa obávajú nepopularity,“ povedal. Podľa neho od čias Rudolfa Zajaca sa nenašiel minister, ktorý by bol ochotný riskovať politické body v prospech skutočnej reformy. Aj tí, ktorí nemali ambíciu byť znovuzvolení, neurobili zásadné kroky. Diskusia ukazuje, že zdravotníctvo je systém, kde krátke volebné obdobia nestačia na viditeľné výsledky, a preto sa reformy odkladajú alebo ohýbajú podľa regionálnych a politických záujmov. Kritériá hodnotenia Nemocnica roka Rebríček Nemocnica roka 2025 bol už jedenástym ročníkom hodnotenia INEKO. Zachar vysvetlil, že nemocnice musia spĺňať minimálne päť zo siedmich odborností, aby mohli byť zaradené. „Nemocnica musí mať interné, chirurgiu, neurológiu, pediatriu, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, novorodenecké alebo ARO,“ uviedol. Okrem toho sa sleduje dostatočná vzorka pacientov pri indikátoroch. Príkladom sú Krompachy či Revúca, ktoré mali nízke počty pacientov pri cievnych mozgových príhodách. Zachar upozornil, že niektoré nemocnice sú v rebríčku „nevinné“, lebo nemajú odbornú kapacitu na špecifické diagnózy, hoci by podľa kategorizácie mali. Pozitívnym príkladom v rebríčku Nemocnica roka je nemocnica v Levoči, ktorá napriek tomu, že patrí do kategórie nemocníc prvého typu, dokázala dosiahnuť excelentné výsledky v neurológii. Dušan Zachar ju vyzdvihol ako ukážku toho, že aj menšie zariadenia môžu poskytovať špičkovú starostlivosť: „Nemocnica v Levoči sa vie postarať o ľudí s mozgovocievnou porážkou, má najlepšie čísla v našom rebríčku a dokonca medzinárodné ocenenia,“ povedal. Podľa neho je neoprávnené myslieť si, že nemocnice prvej úrovne nemôžu robiť vysoko kvalitnú a špecializovanú zdravotnú starostlivosť. Levoča je dôkazom, že aj regionálne zariadenia môžu byť centrami excelentnosti, ak sa zamerajú na konkrétny odbor a dokážu ho rozvíjať. Optimalizácia siete nemocníc Rozhovor sa dotkol aj témy optimalizácie siete nemocníc, ktorú Rudolf Zajac nazval jedným z najväčších paškvilov. Zachar kritizoval formalizmus, ktorý prevláda nad pôvodnou myšlienkou centralizácie výkonov. „Sme majstri sveta v ohýbaní pravidiel ad hoc,“ poznamenal. Podľa neho má zmysel sledovať počty operačných výkonov, pretože vyšší počet znamená lepšiu kvalitu a nižšiu mieru komplikácií. Ako príklad uviedol pôrodnice, kde sa hranica počtu pôrodov neustále mení podľa politických tlakov. Zdôraznil, že podobné kritériá by mali byť aplikované aj na špecializované operácie, kde je väzba medzi počtom výkonov a kvalitou ešte výraznejšia. Výsledky rebríčka a priestor na zlepšenie V kategórii všeobecných nemocníc opäť dominovala Košice-Šaca, ktorá vyhrala siedmykrát v rade. Druhé miesto obsadili Bory a tretie Topoľčany. Zachar komentoval výsledky: „Rozdiel medzi Šacou a Borami bol len 0,08 percenta – štatistická odchýlka.“ Podľa neho Bory, ktoré začali plnú prevádzku až v roku 2024, budú čoskoro favoritom na prvé miesto. Topoľčany sú zas príkladom nemocnice, ktorá sa z dna rebríčka vypracovala medzi najlepšie. Priestor na zlepšenie vidí Zachar v spokojnosti pacientov (Topoľčany), hospodárení (Bory) a transparentnosti (Šaca). Rebríček tak ukazuje, že aj etablované nemocnice musia ďalej inovovať. Dušan Zachar v rozhovore zdôraznil, že fakultné a univerzitné nemocnice majú byť prirodzenými centrami excelentnosti, no často zápasia s kvalitou dát, hospodárením či transparentnosťou. „Rozdeľujeme nemocnice do dvoch kategórií – veľké štátne, univerzitné a fakultné nemocnice na jednej strane a všeobecné nemocni

20.11.2025 sa v Kafe Scherz konala druhá verejná diskusia ozdravme, ktorá sa venovala tzv. spravodlivému financovaniu nemocníc. Memorandum medzi LOZ a štátom totiž nebolo jediným, ktoré sme za posledný rok podpísali. Počas končiaceho roku 2025 mala verejnosť možnosť vypočuť si viacero analýz z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, Najvyššieho kontrolného úradu a na kvartálnej báze zverejňuje dáta o platbách od zdravotných poisťovní do nemocníc aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Najaktívnejšie o svojich zisteniach hovorí Ľubomír Andrassy z NKÚ, no samotná analýza a dáta z nej vyplývajúce, majú pramálo spoločné s tým, čo Andrassy vo svojich mediálnych výstupoch prezentuje. Andrassy bol do tejto diskusie pozvaný, no na pozvánku nereflektoval. Pozvánku mali aj zástupcovia Útvaru hodnoty za peniaze, no ani tí sa diskusie nezúčastnili. Na diskusii o stave slovenského zdravotníctva sa stretli zástupcovia štátu, poisťovní aj nemocníc: Michal Štofko – prvý štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Jozef Koma – generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union Peter Lednický – zástupca Penta Hospitals International Beáta Havelková – zástupkyňa spoločnosti AGE Mongi Msolly – riaditeľ Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) a prezident Asociácie štátnych nemocníc Memorandový paradox Diskusia sa začala otázkou memoránd medzi štátom, odbormi a nemocnicami. „Rozpočty sú kryté, ale úspory musíme generovať,“ upozornil štátny tajomník Michal Štofko. Podľa neho mzdový automat stabilizuje personál, no je neudržateľný. Riaditelia nemocníc dodali, že systém krátkodobo funguje, ale „o dva-tri roky už nebude možné rozpočtovo udržať tak radikálne skoky.“ Memorandá tak vytvárajú tlak na štátny rozpočet aj nemocnice, ktoré sa zadlžujú. Viac lekárov, menej výkonov Paradox slovenského zdravotníctva vystihol Peter Lednický: „za 12 % lepšie platených lekárov robíme o 7 % menej výkonov – to je Kocúrkovo.“ Účastníci porovnali situáciu s Českom, kde neexistuje automatické zvyšovanie miezd, ale lekári sú motivovaní bonusmi. „Na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť,“ dodal Lednický. Tento systém odmeňuje prácu bez ohľadu na produktivitu, čo vedie k poklesu hospitalizácií a efektivity. Peter Lednický „…kým v Česku je normálny princíp ako robiť a zarobiť, tak na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť…“ Konflikt názorov sa ukázal najmä medzi Petrom Lednickým a Mongim Msollym. Lednický kritizoval platový automat, ktorý podľa neho demotivuje lekárov: „na Slovensku prevládol princíp ako nerobiť a zarobiť. Manažment nemocníc nemá žiadne nástroje, ako lekárov motivovať k výkonu.“ Msolly však reagoval odlišne a zdôraznil, že automat je už súčasťou pracovných zmlúv: „lekári majú tieto koeficienty priamo v zmluvách. Nemocnica ich musí rešpektovať, inak by sme riskovali odchod personálu.“ Zatiaľ čo Lednický volal po väčšej flexibilite a bonusovom systéme, Msolly upozornil, že realita štátnych nemocníc je viazaná na legislatívne dohody a kolektívne zmluvy. {{odporucane}} Súčasný platový mechanizmus je neudržateľný. Celá krajina si uťahuje opasok pod vplyvom daňovej vládnej smršti, platy v zdravotníctve rastú. „Ten mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie,“ varoval Štofko. Riaditelia nemocníc dodali, že „osobné náklady rastú v desiatkach percent, zatiaľ čo produkcia len o pár percent.“ Podľa nich je nutné zaviesť motivačné prvky a zefektívniť hospodárenie. Bez transformácie hrozí, že systém skolabuje pod ťarchou dlhov a neefektivity. Michal Štofko: „ten (platový pozn. red.) mechanizmus je nastavený tak radikálne, že ešte pár rokov vydrží, ale potom nie.“ Odbory a ich vplyv Lekárske odborové združenie sa snaží presadiť väčší vplyv, dokonca aj na menovanie riaditeľov nemocníc. „Nemyslím si, že LOZ má akékoľvek právo definovať, kto bude riaditeľ nemocnice,“ zdôraznil Štofko. Podľa neho majú odbory legitímne právo požadovať plnenie memoránd, ale nie zasahovať do riadenia. Diskutu

V ozdravme v spolupráci s občianskym združením Život po porážke sme pripravili minisériu rozhovorov o cievnej mozgovej príhode. Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom – čas. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Vďaka spolupráci s občianskym združením Život po porážke nájdete na webe ozdravme.sk rozhovory, ktoré sa venujú cievnej mozgovej príhode. Postupne sa v nich budeme venovať témam, ktoré sú späté s prekonaním cievnej mozgovej príhody. V nasledovných rozhovoroch sa budeme venovať: Čo sa deje s pacientom po prekonaní cievnej mozgovej príhody Spasticita po cievnej mozgovej príhode. Prečo vzniká a ako ju zvládať? Inovácie v rehabilitácii po cievnej mozgovej príhode. Kedy začať? Ako fyzioterapia zlepšuje život po cievnej mozgovej príhode   O tom, čo sa s pacientom deje po prekonaní cievnej mozgovej príhody, sme sa rozprávali s doc. MUDr. Zuzanou Košutzkou, PhD, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Cievna mozgová príhoda je stav, pri ktorom dochádza z dôvodu buď nedokrvenia alebo krvácania k poškodeniu mozgového tkaniva, vysvetľuje docentka. Od uvedeného sa následne odvíjajú aj klinické príznaky. Príznaky cievnej mozgovej príhody sa môžu podľa docentky veľmi líšiť. Môže ísť najtypickejšie o poruchu reči - artikulácie alebo vyjadrovania, pokles ústneho kútika, prípadne môže ísť o ťažkosti s končatinami, ako sú slabosť alebo tŕpnutie. Docentka Košutzká podotýka, že to, čo sa deje s telom po prekonaní cievnej mozgovej príhody, závisí od lokalizácie mozgovej príhody a od veľkosti postihnutia, teda či bola postihnutá reč alebo motorika, prípadne oba deficity súčasne. Pri cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť porucha reči, motoriky, ťažkosti s videním, s tým môžu hlavne v období po prekonaní cievnej mozgovej príhody súvisieť nemotorické príznaky, porucha koncentrácie, rôzne iné kognitívne problémy, nadmerná únava, apatia alebo aj poruchy emotivity. Zmena trendov Prekonanie cievnej mozgovej príhody môže mať vplyv na fyzický stav pacienta. Jedným z kľúčových prvkov terapie je rehabilitácia. Doc Košutzká podotýka, že rehabilitácia je potrebná v každej fáze rekonvalescencie. „Na našej klinike sa snažíme začať s rehabilitáciou prakticky bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, ak to dovoľuje stav pacienta. Rehabilitácia následne pokračuje na rehabilitačnom oddelení, a potom podľa rozsahu postihnutia pacient pokračuje (s rehabilitáciou) aj v ambulantnej sfére“. Docentka zároveň spomína na zmeny v trendoch, kedy je potrebné začať s rehabilitáciou pacienta po prekonaní cievnej mozgovej príhody. „Keď som pred 15 rokmi začínala pracovať na neurologickej klinike, bola skôr tendencia počkať pár dní s rehabilitáciou. Teraz je trend, a myslím, že je to správny postup, začať s mobilizáciou pacienta bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, prakticky na druhý deň, aby pacient stratil čo najmenej z každodenného fungovania rutinných výkonov.“ Následky cievnej mozgovej príhody Očakávateľné následky závisia podľa jej slov od postihnutia. Rekonvalescencia závisí aj od biologických daností a aj od fyzickej kondície, teda či mal pacient pohybovú aktivitu pred cievnou mozgovou príhodou. „U mladších pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, je rekonvalescencia relatívne úspešnejšia, samozrejme všetko závisí od veľkosti postihnutia,“ podotýka. Medzi najčastejšie trvalé následky uvádza problémy s motorikou, čiže hybnosť horných a dolných končatín, s čím súvisí aj chôdza, a spomínané poruchy reči. Úspešnosť obnovenia funkčnosti organizmu závisí od veľkosti a anatomického umiestnenia cievnej mozgovej príhody. „Niektorí pacienti majú to nešťastie, že majú malú cie

Michal Bahelka, majiteľ RZP Trenčín, opisuje históriu výberových konaní od roku 2003 a porovnáva ich priebeh. Zdôrazňuje, že legislatíva bola podobná, no prax sa menila – a prevádzkovateľov sanitiek už v minulosti prebiehalo priamo pod ministerstvom zdravotníctva, ale prebiehalo aj pod gesciou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa neho súčasný tender priniesol neštandardný postup, keď správne konanie viedlo ministerstvo, ale samotný výber realizovalo Operačné stredisko ZZS. Snahy o zoštátnenie záchraniek sú absurdné RZP patrí medzi etablovaných a na na trhu najdlhšie pôsobiacich poskytovateľov záchrannej ale aj dopravnej zdravotnej služby. Jej majiteľ Michal Bahelka v najnovšom podcaste prvýkrát verejne vystupuje a vyjadruje sa k celému priebehu, pozadiu ako i tomu - ako by povedal klasik - či sa tender stal. Ostatný tender bol zvláštny, o výsledkoch rozhodovalo operačné stredisko, ktoré je však priamo či nepriamo podriadené ministerstvu zdravotníctva. Ak existovali chyby v správe komisie, na základe ktorej minister Kamil Šaško tender zrušil, mali na základe týchto chýb podľa Bahelku zastaviť správne konanie. {{suvisiace}} Celý tender je navyše paradoxný aj preto, že vyvolal novú vlnu snáh o vytlačenie neštátnych poskytovateľov z trhu a nahradiť ich výhradne štátnymi poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby. Tieto nápady sa v éteri objavujú napriek tomu, že dodnes nikto z proponentov tohto riešenia na stôl nepoložil ani jeden argument, ktorý by hovoril o tom, že sú štátne záchranky lepšie ako tie neštátne. Bahelka v podcaste vysvetľuje, prečo tieto tendencie nepovažuje za správne. Zároveň v podcaste kladie rečnícku otázku o tom, či je zoštátnenie záchraniek dostatočné, keďže aj štátne záchranky jazdia na autách, ktoré vyrábajú súkromné firmy a kupujú si materiál či prístroje, ktoré rovnako nevyrába štát, ale predávajú ich súkromné trhy v otvorenej trhovej súťaži. {{odporucane}} Mali by byť záchranky štátne, aby mal štát lepšiu kontrolu? Bahelka odmieta tento argument, keďže štát má plnú kontrolu cez operačné stredisko, ktoré rozhoduje o vyslaní posádok. „Je to scestné tvrdiť, že štát nemá záchrannú službu pod kontrolou. Pacient volá na linku 155, ktorú prevádzkuje stopercentne štát, a o tom, aká posádka pôjde, rozhoduje operačné stredisko,“ vysvetľuje. Podľa neho súkromní poskytovatelia sú len článkom v reťazci, zatiaľ čo štát určuje pravidlá, ceny aj vybavenie. Spor o tender tak otvára zásadnú debatu o transparentnosti, efektivite a budúcnosti záchrannej služby na Slovensku. Kapurkový tender? Bahelka poukazuje na nedostatok transparentnosti počas ostatného tendra. Keďže sa tendrov zúčastňuje ešte od toho prvého počas ministrovania Rudolfa Zajaca, Bahelka v podcaste pripomenul, ako tendre vyzerali v minulosti. Ešte nie tak dávno totiž uchádzači svoje projekty obhajovali pred komisiou, dnes sa podávajú len žiadosti bez verejnej prezentácie. Dôsledkom sú pochybnosti o celom výberovom procese, keďže projekty poznajú len členovia komisie. Tender tak skôr pripomína súťaž krásy, kedy verejnosť navyše nevidela ani tváre osoby, v tomto prípade víťazného projektu. To podľa Bahelku vytvára priestor na svojvôľu komisie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka označil zastavenie správneho konania za nezákonné, čo podporuje aj právna analýza RZP. Bahelka tvrdí, že ministerstvo malo zabezpečiť odstránenie chýb v správe komisie, nie konanie zastaviť. Licencie a budúcnosť RZP Trenčín „Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ hovorí Michal Bahelka o licencii RZP Trenčín. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ vydáva poverenia na pokračovanie prevádzky, no podľa neho je budúcnosť stále nejasná. „Prvé povolenia nám končia v decembri tohto roku a posledné v júni 2026,“ Nielen podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku nebol tender zrušený v súlade so zákonom, identický postoj má aj firma RZP, ktorá rovnako disponuje svojou právnou analýzou. Vo vzduchu tak visí možnosť, že firmy, ktoré sa ten

04.09.2024 sme uverejnili podcast s výkonnou riaditeľkou SK+MED Katarínou Dankovou. V tom čase Danková upozorňovala na to, že štát naďalej nie je schopný uhrádzať svoje záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok. Pred rokom bol dlh štátnych nemocníc viac ako 120 miliónov €. Prešiel viac ako rok a preto sme v podcaste ozdravme opäť privítali Katarínu Dankovú. Zrejme nikoho neprekvapí, že dlh štátnych nemocníc je stále identický, aby sme však neklesali na duchu je tu aj jedna dobrá správa: dlhy štátnych nemocníc od minulého roka aspoň nestúpli. Je to zapríčinené aj tým, že Fakultná nemocnica J.A. Reimana Prešov prešla pod ministerstvo obrany, ktoré ich záväzky do značnej miery uhradilo. Dlhy ako súčasť, nie chyba systému V úvode rozhovoru hovoríme o aktuálnom stave dlhov nemocníc voči dodávateľom združených v SK+MED. „Za tretí kvartál máme pohľadávky vo výške 120 miliónov, z toho 91 miliónov po lehote splatnosti,“ uviedla Katarína Danková. Najväčšími dlžníkmi sú Univerzitná nemocnica Bratislava, Martin a Košice. Systémové opatrenia Ministerstvo zdravotníctva už druhý rok po sebe dotuje štátne nemocnice priamo cez programovú vyhlášku, ktorá zdravotným poisťovniam nariaďuje zdravotným poisťovniam zaslať vybraným nemocniciam 191 miliónov €. Časť už odišla v tranžiach do nemocníc. „V júli odišla prvá tranža 25 %, ktorá mala slúžiť aj na úhradu záväzkov voči dodávateľom,“ vysvetľuje Danková. Napriek tomu sa celkový dlh zásadne neznižuje. Kaliňákov efekt Zaujímavým prípadom je nemocnica v Prešove, ktorá sa dostala pod gesciu ministerstva vnútra. „Tam evidujeme výrazný posun, pohľadávky poklesli a nemocnica už nepatrí medzi top dlžníkov,“ dodala Danková. Kým dlh Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV bol ešte v prvom kvartáli roku 2025 2 053 039,22€, tak dlh ku koncu Q3 2025 klesol na 42 510,06€. Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana , PREŠOV je však naďalej piatym najväčším dlžníkom voči Sociálne poisťovni. Riziká pre dodávateľov Dodávatelia musia čakať na úhradu faktúr v priemere 183 dní po splatnosti, v Martine dokonca až 436 dní. Na otázku, či pod vplyvom neskorých platieb, hrozí predovšetkým menším a stredným firmám združených v SK+MED bankrot Danková uviedla „určite áno, hrozí krach niektorým členom asociácie“. Navyše, príkaz ministra č. 10 zakazuje postúpenie pohľadávok, čo komplikuje financovanie firiem. Danková odpovedá i na to, prečo dodávatelia podpísali dodatok k zmluvám, ktorý im explicitne zakazuje predávať svoje pohľadávky tretím stranám. Mierny pokrok Aj keď sa nové dlhy netvoria tak rýchlo, staré zostávajú. „Ak by sa nám podarilo eliminovať formou oddlženia 91 miliónov po splatnosti, boli by sme relatívne spokojní,“ hovorí Danková. Dodávatelia zároveň apelujú na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 %, čo by pomohlo pacientom aj firmám. ‍V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 💰 Dlhy nemocníc voči dodávateľom – 120 miliónov eur 🏥 Najväčší dlžníci: Bratislava, Martin, Košice 📉 Prešovská nemocnica ako pozitívna výnimka, ALE ⚖️ Prehratý spor Slovenska s Európskou komisiou o oneskorených platbách 📊 Systémové opatrenia ministerstva – 191 miliónov eur v tranžiach ⏳ Priemerná doba splatnosti faktúr – až 436 dní v Martine 🚫 Príkaz ministra č. 10: zákaz postúpenia pohľadávok 🧾 Návrh na zníženie DPH na zdravotnícke pomôcky z 23 % na 5 % ‍

 Reforma nemocníc mala zlepšiť cestu pacienta. Podľa Miriam Letovanec sme to zatiaľ nedosiahli a ani to nedosiahneme bez toho, aby bol jasne zadefinovaný nárok pacienta a rovnako jeho cesta v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc je v tom, že prvá sa snažila merať výsledok,“ hovorí Miriam Letovanec. Stratifikácia chcela nastaviť merateľné ukazovatele výkonu nemocníc, zatiaľ čo optimalizácia dáva ministerstvu zdravotníctva moc určovať profil nemocníc a ich programy. Podľa nej bola pôvodná snaha zastavená politicky, keďže stratifikácia nezískala podporu v parlamente. Optimalizácia sa stala súčasťou plánu obnovy, no jej implementácia je pomalá a komplikovaná. „Za vlády Mareka Krajčího a štátnej tajomníčky Jany Ježíkovej bol práve Oskar Dvořák jedným z ľudí, ktorí nastavili predpoklady realizácie tejto reformy,“ dodáva Letovanec. Zároveň však upozorňuje, že reforma z dielne Dvořáka nebola dobrá: „Vyhláška mala dvetisíc strán, ale výsledkom boli vzdušné zámky – niektoré programy boli nereálne, iné zadefinované minimálne a niektoré dokonca nesúvisiace.“ Reforma ako evolúcia Letovanec zdôrazňuje, že optimalizácia siete nemocníc „nie je revolúcia, ktorá sa dá nastaviť administratívne na základe troch rozhodnutí, ale evolúcia“. Podľa nej rezort zdravotníctva nemá jasnú víziu ani stratégiu, čo brzdí reformu. Cieľom bolo nastaviť cestu pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, no „za mňa sa cieľ minul výsledku, pretože dneska v súčasnosti to takto nie je“. Reforma sa podľa nej musí hodnotiť v horizonte minimálne piatich rokov, aby sa ukázali reálne výsledky. Dáta máme, chýba interpretácia Jednou z pozitívnych strán OSN je podľa Letovanec zber dát: „Dnes máme o sektore z pohľadu nemocníc pomerne dosť veľa dát.“ Problémom je ich interpretácia – metodológia nie je jednotná a vyhlášky sa menia aj dvakrát ročne. To spôsobuje neistotu v kategorizácii nemocníc. Letovanec upozorňuje, že bez jasného nároku pacienta sa reforma míňa účinku: „Kým v tejto krajine nebude jasne pomenované, na čo má pacient nárok, tak týmito krokmi len fixujeme dieru v systéme.“ Plán obnovy a investície Naviazanie investícií na reformu považuje Letovanec za zásadnú chybu: „Naviazať investície s plánom obnovy na tak ťažkú reformu bolo nesprávne.“ Podľa nej plán obnovy priniesol len približne 10 % potrebných kapitálových výdavkov, čo je skôr jednorazová injekcia než systémové riešenie. „Problém je ten, že dnes plán obnovy priniesol len desatinu toho, čo sektor reálne potrebuje,“ dodáva. Štát tak stojí pred obrovskou výzvou – dobudovať štyri veľké koncové nemocnice v Banskej Bystrici, Martine, Prešove a Bratislave – pričom bez dlhodobého financovania sa reforma môže zmeniť len na administratívny moloch bez reálneho prínosu pre pacienta. V podcaste hovoríme aj o týchto témach 🏥 Rozdiel medzi stratifikáciou a optimalizáciou siete nemocníc 📊 KPI a merateľné ukazovatele výkonu nemocníc 👩‍⚕️ Úloha ministerstva ako regulátora 🗳️ Politické chyby a nedostatok podpory v parlamente 📈 Zber dát o nemocniciach a ich produkcii ❌ Chýbajúca vízia a stratégia rezortu 🚑 Cesta pacienta a dostupnosť zdravotnej starostlivosti 💶 Plán obnovy a podmienky investícií 🏗️ Nedostatok kapitálových výdavkov na modernizáciu nemocníc ⏳ Reforma ako evolúcia, nie revolúcia ‍ ‍ ‍

Rudolf Zajac v najnovšom podcaste upozorňuje na nízku efektivitu nemocníc a na paradox v podobe vyššieho množstva lekárov v nemocniciach, no za to majú kratšiu pracovnú dobu a poskytujú menej zdravotnej starostlivosti.  Rudolf Zajac v podcaste hovorí o záchrannom tendri, ktorý sa stal predmetom sporu medzi generálnym prokurátorom a ministerstvom zdravotníctva. Podľa neho ide o právne pingpongové výmeny, kde sa verejnosť len prizerá, no podstatné detaily chýbajú. Zdôrazňuje, že rozhodnúť musí súd, hoci na Slovensku to môže trvať roky. Tento spor je podľa neho ukážkou, ako sa právne otázky stávajú nekonečným kolotočom bez jasného výsledku. Zajac kritizuje, že mnohí aktéri zdravotníctva odmietajú verejné diskusie. Podľa neho sa lekárske odbory stali hrobármi systému – počet lekárov síce rastie, no počet výkonov klesá. Tvrdí, že lekári získali vyššie platy, ale pracujú menej, čo vedie k zníženej efektivite nemocníc. Oponenti sa podľa neho vyhýbajú konfrontácii, pretože nemajú relevantné argumenty. Zajac zdôrazňuje, že názory treba obhajovať verejne, nie len prezentovať bez oponentov v médiách. Veľkú časť rozhovoru venoval aj optimalizácii siete nemocníc. Podľa Zajaca ide o systém, ktorý bol navrhnutý analytikmi bez reálnej skúsenosti s nemocnicami. Jeden z architektov Optimalizácie siete nemocníc sa len pred niekoľkými hodinami stal tieňovým ministrom zdravotníctva. Pod vplyvom OSN musia špičkové ústavy vykonávať nerentabilné zákroky, aby splnili kritériá, čo ich finančne dusí. Poukazuje na nezmyselnosť viacerých platobných mechanizmov, ktoré komplikujú fungovanie nemocníc. Podľa neho sa tak zdravotníctvo dostáva do stavu, kde sa kombinuje vysoká finančná náročnosť s nízkou efektivitou. Zajac sa dotkol aj politickej roviny. Kritizuje prázdne programy strán, ktoré sľubujú lepšiu starostlivosť, no neuvádzajú konkrétne kroky. Poukazuje na kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami, kde štátne zaostávajú. Spomenul aj Renátu Blahovú, ktorú označil za osobu bez relevantnej odbornosti, no s výrazným mediálnym vplyvom. Podľa neho slovenské zdravotníctvo trpí nielen finančnými problémami, ale aj nedostatkom odborného vedenia a politickou povrchnosťou. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: ⚖️ Spor o záchranný tender a právne pingpongy 🏥 Úpadok slovenského zdravotníctva 👩‍⚕️ Lekári s vyššími platmi, ale menšou výkonnosťou 🎤 Odmietanie verejných diskusií odborníkmi 📊 Optimalizácia siete nemocníc ako nezmyselný projekt 💸 Vysoké náklady verzus nízka efektivita nemocníc 🗳️ Politické programy plné prázdnych sľubov 🏛️ Kontrast medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami 👩‍💼 Kritika Renáty Blahovej a jej pôsobenia v úrade 🌍 Posun politiky od pravice/ľavice k progresívnym a konzervatívnym blokom

Medicína napreduje obdivuhodne rýchlym tempom. Sci-fi filmy, ktoré sme len pred niekoľkými rokmi či dekádami videli, sú dnes žitou realitou. Dnes dokážeme diagnostikovať, liečiť či konzultovať na diaľku. Zakladateľ Dr. Digital Ondřej Svoboda v podcaste opisuje svoj príbeh, ako sa dostal k telemedicíne. Stalo sa to vďaka covidu-19 a jeho osobnej skúsenosti, ktorá mala bohužiaľ negatívny koniec. Korene „Ja som v zdravotníctve viac než 13 rokov a uvedomil som si, že distribúcia prístrojov nestačí,“ hovorí Ondřej Svoboda. Impulzom pre zmenu bola osobná skúsenosť, keď jeho starí rodičia nedostali potrebnú starostlivosť. „To ma prinútilo premýšľať, že nestačí predávať jeden prístroj. Potrebujeme celý ekosystém, ktorý zasiahne seniorov, deti, športovcov aj rodičov.“ Tak vznikla myšlienka telemedicíny ako komplexného riešenia, ktoré dokáže prekonať limity tradičného zdravotníctva. Aj preto vznikol Dr. Digital. „Lekári nám spočiatku hovorili: mňa to nezaujíma, pacient musí prísť osobne,“ spomína Svoboda. Podľa neho nešlo o neochotu, ale o preťaženie a nedostatok skúseností s novými dátami. „Zistil som, že to nie je o peniazoch, ale o strese. Lekári nevedeli, čo s množstvom údajov, ktoré sme im posielali.“ Preto Doctor Digital začal filtrovať informácie a lekárom poskytovať len jasné odporúčania. „Zrazu to začalo fungovať a spolupráca sa zlepšila.“ Virtuálna poliklinika pod digitálnou strechou Doctor Digital nie je len technologická platforma, ale aj plnohodnotný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. „Uvedomili sme si, že nestačí pacientom len merať vitálne funkcie či zhromažďovať dáta. Potrebovali sme byť schopní vystaviť recept, žiadanku alebo „neschopenku“ – jednoducho dotiahnuť starostlivosť do konca,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. Práve preto sa projekt transformoval na virtuálnu polikliniku, kde lekári rôznych odborov spolupracujú a pacient dostáva komplexnú starostlivosť pod jednou digitálnou strechou. Tento krok umožnil prepojiť technológie s reálnou medicínou a priniesť pacientom riešenia, ktoré sú praktické a okamžite využiteľné. „Dnes máme prístup k štvrť miliónu ľudí a využiteľnosť našich služieb je nad 10 %, čo je viac než priemer,“ hovorí Svoboda. Spolupráca s poisťovňami umožnila škálovať projekt a priniesť telemedicínu širokej verejnosti. „Ľudia často odkladajú návštevu lekára, lebo sa boja alebo nemajú čas. My im pomáhame prekonať bariéry a dostať sa k starostlivosti skôr.“ Podľa neho je budúcnosť v prevencii a efektívnom manažovaní pacienta – a práve to Doctor Digital prináša. Dostupnosť na Slovensku Firma pôsobí v Česku, na Slovensku a postupne vstupuje aj na ďalšie európske trhy. „Naším kľúčovým partnerom sú komerčné poisťovne, ktoré majú prirodzený záujem na prevencii a efektívnej starostlivosti. Vďaka nim vieme osloviť desaťtisíce klientov a zabezpečiť škálovateľnosť našich služieb,“ dodáva Svoboda. Doctor Digital už expanduje aj na Slovensko. „Našou ambíciou je, aby mali pacienti rovnaký prístup k virtuálnej starostlivosti ako v Česku. Postupne rozširujeme odbornosti a chceme, aby služba bola dostupná pre rodiny, seniorov aj zamestnancov firiem,“ vysvetľuje Ondřej Svoboda. V podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🏥 Rozvoj telemedicíny v Česku a na Slovensku 👨‍⚕️ Príbeh Ondřeja Svobodu a vznik Doctor Digital 📱 Ako seniori zvládajú moderné technológie ⚖️ Prekážky v legislatíve a konzervatívny prístup regulátorov 💡 Pandémia ako akcelerátor inovácií v zdravotníctve 🤝 Spolupráca s poisťovňami a škálovanie služieb 🧑‍🤝‍🧑 Integrovaný tím lekárov pod jednou virtuálnou strechou 🧠 Význam prevencie a mentálneho zdravia v telemedicíne ⏱ Úspora času pacientov a efektívnejšia cesta k lekárovi 🌍 Vízia budúcnosti zdravotnej starostlivosti dostupnej pre všetkých

Kamil Šaško je vo funkcii už rok a niekoľko dní a súčasná vládna garnitúra nás smelo ťahá na východ. V inak príčetných médiách počúvame volania po vyvlastnení, zoštátnení či zákaze zisku. V najnovšom podcaste s Rudolfom Zajacom sa (ne)pravidelne venujeme aktuálnym témam v zdravotníctve, ktoré ovplyvňujú aj celospoločenské dianie. Štátny rozpočet na rok 2026 je známy. Do zdravotníctva síce pôjde viac peňazí, no z nárastu sa môžu tešiť najmä zdravotníci – predovšetkým lekári pracujúci v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vo financovaní zdravotníctva opäť nastáva zmena, a nie práve k lepšiemu. Štát už nebude za každého svojho poistenca platiť mesačne stanovenú sumu. Do sektora pošle len určitý balík peňazí, ktorý cez programové vyhlášky rozdelí zdravotným poisťovniam – určí, komu majú koľko zaplatiť. Týmto krokom cielene oslabuje ich rolu v systéme. V podcaste Rudolf Zajac zároveň porovnáva české a slovenské zdravotníctvo z čias pred rozpadom spoločnej republiky. Kým Česko budovalo excelentnosť – a stále ju má, Slovensko sa sústredilo na základnú nemocničnú infraštruktúru. V lete 2025 sa údajne tender na záchranky neuskutočnil, nový nebol vyhlásený a poskytovatelia jazdia v rozpore so zákonom. V princípe to však nikoho neprekvapuje ani veľmi neštve. Opozíciu určite nie – najväčšiu kauzu v zdravotníctve za posledné dva roky nechala vychladnúť a vyšumieť dostratena.

Poslanec SaS Tomáš Szalay v podcaste Zdravíme hovorí o stagnácii zdravotníctva, nejasnom riešení poplatkov, kolabujúcom očkovaní a rozpočte, ktorý je rekordný, no bez jasnej vízie. Nezriedka sa v zdravotníctve javí, že najbližší potenciálny koaličný partner pre stranu SaS, minimálne v zdravotníctve je niekto iní, ako tí, ktorí stoja na protestoch po boku SaS. Tomáš Szalay aj Janka Bittó Cigániková občas hlasujú pri zdravotníckych zákonov s vládnou koalíciou. Optika, ktorou na zdravotníctvo nazerá SaS je diametrálne odlišná ako tá, ktorou na zdravotníctvo nazerá Progresívne Slovensko, KDH ale aj Demokrati a OĽaNO. S tým SaS vládnuť odmieta, no pred nedávnom z povolebnej spolupráce vylúčili aj SMER. SaS má teda zjavne problém s bazálnymi počtami, keďže na vládu potrebujú 76 poslancov, ktorých nemajú ani omylom. Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády Súčasná vládna garnitúra je pri kormidle už o niečo viac ako dva roky. Do ministerského kresla pôvodne zasadla Zuzana Dolinková, no tá vo funkcii skončila po menej ako roku. Nahradil ju Kamil Šaško, ktorý musel hneď od prvých dní vo funkcii čeliť obrovskému tlaku Lekárskeho odborového združenia na čele so zrejme najúspešnejším a najvplybnejším odborobvým predákom Petrom Visolajským. Petra Visolajského sme pred niekoľkými dňami verejne pozvali do diskusie pred divákmi, keďže nás mimoriadne zaujíma jeho recept na lepšie financovnie zdravotníctva. S napätím očakávame, že prezident LOZ naberie odvahu a príde do verejnej diskusie, kde však nebude bez oponentov. Szalay v podcaste hovorí „nikam moc sme sa neposunuli dopredu ani dozadu. Prešľapujeme,“. Podľa neho sa vláda síce odvoláva na výstavbu nemocníc, no ani to nie je zásluha rezortu zdravotníctva, ale skôr ministerstva obrany, ktoré túto tému posunulo dopredu. Zdravotníctvo sa podľa neho stalo oblasťou, kde sa namiesto riešení hromadia odklady a prázdne sľuby. Aj keď strana Hlas pred voľbami tvrdila, že má plán a víziu, realita podľa Szalaya ukazuje, že za deklaráciami sa skrýva „obrovská prázdnota“. Poplatky v ambulanciách „Jedna štvrtina ambulantných návštev na Slovensku končí nejakým poplatkom,“ upozorňuje Szalay. Tento fenomén sa netýka len veľkých miest, ale všetkých regiónov. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho namiesto riešenia pripravuje ďalšiu analýzu, hoci problémy sú známe už roky. „Jediné férové riešenie je priznať, že poplatky existujú a dať im pravidlá,“ dodáva. Obáva sa však, že politická odvaha chýba, pretože akákoľvek legalizácia by vyvolala silnú kritickú reakciu a populisti by ju využili proti vláde. Očkovanie a jeho manažment Szalay kritizuje aj prístup k očkovaniu. „Treba spáliť plameňom do tla NCS, lebo je to úplne nanič,“ hovorí o systéme objednávania. Podľa jeho výpočtov až milión obyvateľov Slovenska žije ďalej ako 60 kilometrov od najbližšieho očkovacieho miesta, čo výrazne znižuje dostupnosť. Ako príklad uvádza Novú Sedlicu, kde je najbližšie očkovanie vzdialené 137 kilometrov. Tvrdí, že štát nemá záujem proces zlepšiť a že poskytovatelia sú často stratoví, keďže poisťovne platia za očkovanie len 2,40 eura, čo nepokrýva ani základné náklady. Rozpočet a vízia do budúcnosti „Rozpočet je rekordný, ale to môžeme povedať každý rok,“ konštatuje Szalay. Podľa neho je prirodzené, že s infláciou a valorizáciou rastie aj objem peňazí, no skutočným problémom je absencia vízie. Ministerstvo podľa neho len „hasí požiare“ a reaguje na najhlasnejšie problémy, pričom chýba dlhodobý investičný plán. „Nevidím žiaden zásadnejší rozvojový zámer, nechávajú zdravotníctvo bežať samospádom,“ dodáva. Aj keď rozpočet mohol byť horší, Szalay zdôrazňuje, že bez jasnej stratégie zostane len číslom bez reálneho dopadu na pacientov. V podcaste hovoríme aj, no nielen o týchto témach: 🏥 Stav zdravotníctva po dvoch rokoch vlády 💶 Poplatky v ambulanciách a ich regulácia 📊 Audit poplatkov a úloha ombudsmana Dobrovodského 💉 Očkovanie, problémy s dostupnosťou a objednávkovým systémom 🔥 Kritika NCS a manažmentu očkovania

MUDr. Jana Bendová prevzala 20. septembra 2025 v Lisabone od Svetovej organizácie rodinných lekárov prestížne ocenenie Five Star Doctor Award. Znamená to, že je lekárka najvyššej kvality. Ako sa uvádza v tlačovej správe SSVPL „Zaužívaný názor, že najlepší lekári sú za hranicami Slovenska, dostal vážnu trhlinu. V oblasti všeobecného lekárstva dokonca prestal platiť úplne. Ak by ste hľadali najlepšiu všeobecnú lekárku v Európe, mali by ste sa vybrať do ambulancie  MUDr. Jany Bendovej vo Veľkom Bieli. Výnimočné ocenenie Five Star Doctor Award udeľuje Svetová organizácia rodinných lekárov (WONCA) za excelentnosť v zdravotnej starostlivosti. V roku 2025 ho získalo len sedem všeobecných lekárov z celého sveta. Sú z Južnej Afriky, Taivanu, Iránu, Maďarska, Spojených štátov amerických, Sri Lanky a patrí k nim aj MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA  zo Slovenska. „Pani doktorka Bendová je excelentná lekárka po odbornej aj ľudskej stránke, v ambulancii aj mimo nej“, vysvetľuje MUDr. Peter Makara, MPH, prezident Slovenskej slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a dodáva: „Je empatická a dokáže zrozumiteľne vysvetliť zložité súvislosti zdravia, životného štýlu i nastavenia spoločnosti v komplexnej starostlivosti o ľudí. Robí tak konzistentne, mnoho rokov a na všetkých úrovniach. V lokálnej komunite, medzi kolegami, študentmi, odborníkmi, či v inštitúciách na národnej aj medzinárodnej úrovni. Ako skvelá tímová hráčka v našej odbornej spoločnosti i výnimočná osobnosť rozvíja všeobecné lekárstvo a zlepšuje systém zdravotnej starostlivosti. Aj týmto mimoriadnym úspechom Jana Bendová zviditeľnila Slovensko a slovenských všeobecných lekárov v najlepšom možnom svetle. Môže byť našou inšpiráciou a signálom akým smerom sa má uberať celé slovenské zdravotníctvo.“ Pri príležitosti tohto ocenenia sme sa opäťovne stretli a nahrali s Janou Bendovou nový podcast. Čo sa deje, keď lekár povie, že lieči srdcom? MUDr. Jana Bendová otvorene hovorí o tom, prečo pacienti nielen na Slovensku „môžu všetko a nemusia nič“, ako vyzerá realita v ambulanciách a prečo je prevencia silnejšia než tisíc receptov. ‍ Prevencia ako základ Podľa Jany Bendovej je prevencia kľúčom k zdravšiemu Slovensku. V jej ambulancii absolvuje preventívnu prehliadku až 70 % pacientov, čo je nadštandardné číslo. Sama zdôrazňuje, že prevencia šetrí nielen zdravie, ale aj financie zdravotného systému. Platí, že pacienti môžu všetko a nemusia nič? Na Slovensku podľa nej stále platí, že pacienti nemajú žiadnu povinnosť dodržiavať liečebný režim. Môžu prísť s banálnymi problémami, zanedbať prevenciu či ignorovať odporúčania, a pritom im nehrozí žiadna sankcia. K dispozícií majú totiž rozprestrené švédske all you can eat stoly a pacienti „jedia" zdravotnú starostlviosť čo im hrdlo ráči. Potreba podpory a vzdelávania Bendová upozorňuje, že nestačí apelovať na „pevnú vôľu“. Mnohí pacienti síce vedia, čo majú robiť, no nedokážu to udržať bez podpory. Preto by v tímoch všeobecných lekárov mali byť aj psychológovia, výživoví poradcovia či fyzioterapeuti. Zmena paradigmy Ak sa má zdravotníctvo posunúť, pacient musí niesť väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie. To však neznamená trestať, ale vytvárať podmienky, ktoré podporia zdravý životný štýl a motivujú ľudí k prevencii. Bendová verí, že práve tu je budúcnosť všeobecného lekárstva. V podcaste hovoríme aj o týchto témach 🏆 Ocenenie Five Star Doctor pre MUDr. Janu Bendovú ❤️ Všeobecný lekár musí „liečiť srdcom“ 🧑‍⚕️ Potreba väčších kompetencií pre všeobecných lekárov 💉 Očkovanie a boj s dezinformáciami 🧠 Prevencia a zodpovednosť pacientov za vlastné zdravie 📉 Nedostatok lekárov a starnutie odboru 🏥 Nerovnováha medzi nemocnicami a ambulantným sektorom 💶 Kapitačné platby a financovanie všeobecných lekárov 📊 Nárast civilizačných ochorení – diabetes, hypertenzia, obezita 🌍 Inšpirácie zo zahraničia a potreba systémových zmien na Slovensku ‍

Tri zásadné publikácie Od roku 2023 vznikli tri zásadné publikácie či monografie, ktoré sa venujú poplatkom v zdravotníctve. Ešte v roku 2023 uverejnila autorská dvojica Henrieta Tulejová & Dominika Šebová (obe Advance Institute) publikáciu Koľko platia pacienti v bezplatnom zdravotníctve a aké riešenia preferujú? Henrieta Tulejová navyše realizovala už dve kolá prieskumov, v ktorých hľadala odpovede na otázky - koľko, kedy a či platia pacientov v tzv. bezplatnom zdravotníctve. V roku 2025 Pažitný & Kandilaki publikovali hneď dve monografie, ktoré sa venujú téme poplatkov. Prvou z nich je monografia Férové poplatky a spoluúčasť v slovenskom zdravotníctve (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler, Karolína Marková, Mária Pourová, Vladimír Heriban, Rudolf Zajac), druhou ešte stále čerstvá publikácia Priame platby u špecialistov (autori: Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Noemi Macko-Forgáčová, Ľubica Löffler, Rudolf Zajac).. „Domácnosti platia z vlastného vrecka 1,7 miliardy eur ročne.“ Na to nadviazala Henrieta Tulejová s poznámkou, že hoci sa politici radi tvária, že systém je zadarmo, realita je iná – pacienti platia čoraz viac a čoraz častejšie. Peter Pažitný pripomenul, že Ústavný súd v minulosti potvrdil ústavnosť poplatkov a že dnes už nemožno hovoriť o bezplatnom zdravotníctve. Na jeho slová nadviazala Henrieta Tulejová s čerstvými dátami: „Pred dvoma rokmi platilo u špecialistu 40 % pacientov, dnes je to už polovica.“ Čísla ukazujú, že realita je ďaleko od politických sloganov. V diskusii hovoríme aj o týchto témach: 1️⃣ 📜 Reformné korene – Peter Pažitný pripomenul reformy z rokov 2002–2006 a rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré potvrdili ústavnosť poplatkov. 2️⃣ 💶 Realita platieb – Domácnosti dnes platia 1,7 miliardy eur z vlastného vrecka, zdravotníctvo nie je, nebolo a nikdy nebude bezplatné. 3️⃣ 📊 Dáta z prieskumov – Henrieta Tulejová ukázala, že u špecialistov platí už 50 % pacientov, priemerný poplatok stúpol na 21 €. 4️⃣ 🧾 Bločky a transparentnosť – Tretina pacientov nedostáva doklad o zaplatení, čo predstavuje stovky miliónov eur v „šedej zóne“. 5️⃣ 🏥 Ambulancie v kríze – Naďa Trenčanská-Bedušová zdôraznila, že mnohé poplatky vznikli ako „výkrik zúfalstva“ počas energetickej krízy. 6️⃣ ⚖️ Pohľad poisťovní – Martin Kultan: „Čím menej peňazí pod kontrolou štátu, tým lepšie.“ Poplatky treba legalizovať a nastaviť jasné pravidlá. 7️⃣ 📅 Objednávanie na termín – Rezervačné systémy vznikli ako trhová odpoveď na zákaz vyberať poplatky za presný čas vyšetrenia. 8️⃣ ⏰ Doplnkové ordinačné hodiny – Diskusia ukázala, že by mali byť voľnejšie regulované, aby lekári mohli ponúkať večerné či víkendové služby. 9️⃣ 🛡️ Ochranný limit – Potrebné je nastaviť strop, koľko pacient zaplatí ročne, aby sa zachovala dostupnosť starostlivosti. 🔟 🚨 Budúcnosť bez zmien – Ak sa poplatky neupravia, hrozí, že zdravotná starostlivosť bude len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť.

Primárka onkohematológie Eva Mikušková: Vakcína na ľudskú hlúposť bohužiaľ neexistuje. A ak by aj existovala v našom štáte by sme ju nepoužili. Slovensko je zvláštna krajina. Plná kontrastov, v najnovšom podcaste bola hosťkou MUDr. Eva Mikušková, PhD., primárka Oddelenia onkohematológie II. na Klinike onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave. Počas jej rozhovoru mi letelo hlavou, že na Slovensku máme množstvo excelentných lekárov a vedcov za ktorých môžme byť úprimne vďační. Namiesto ich hlasu však vo verejnom diskurze počúvame mizerného ortopéda a „nedouka" vďaka ktorému sa očkuje proti covidu-19 len na niekoľkých miestach na Slovensku. Obdobie spred niekoľkých rokov- kedy sme svojich zraniteľných blízkych vozili na očkovanie niekedy desiatky, nezriedka aj viac ako sto kilometrov- je späť. Zrejme preto, že to tak ľudia chcú. Primárka Eva Mikušková hovorí o prevencii, akútnych leukémiách a inovatívnej liečbe. Najsmutnejšia je podľa nej ľudská hlúposť – na tú vakcína neexistuje. Inovatívna liečba v onkohematológii stojí na presnej diagnostike a cielenej terapii, ktorá vychádza z genetických a molekulárnych analýz. Moderné postupy umožňujú prispôsobiť liečbu konkrétnemu pacientovi a zvýšiť jej účinnosť pri menšej záťaži organizmu. Dôležité je však zdôrazniť, že nie každý nový liek je automaticky inovatívny – skutočná inovácia prináša zásadnú zmenu v prognóze alebo kvalite života pacienta. Preto je nevyhnutné odlišovať medzi skutočne prelomovými terapiami a len mierne upravenými verziami existujúcich liekov. Prevencia a zodpovednosť Na Slovensku ročne pribudne 30-tisíc nových prípadov rakoviny. Podľa Evy Mikuškovej je kľúčové, aby pacienti chodili na preventívne prehliadky a dodržiavali odporúčania lekárov vrátane plnenia liečebného režimu. Bohužiaľ však stále platí, že „pacient môže všetko a nemusí takmer nič.“  Mikušková dodáva, že strata zdravia sama osebe ľudí často nemotivuje. Prevencia je pritom najlacnejšia a najúčinnejšia forma boja proti rakovine. Akútne leukémie – boj s časom Akútne leukémie patria medzi najrýchlejšie a najnebezpečnejšie ochorenia. „Akútna leukémia je metabolický upír – dokáže pacienta pripraviť o zdravie v priebehu dní,“ vysvetľuje Mikušková. Včasná diagnostika a rýchly transport do špecializovaného centra sú rozhodujúce. Dnes sa darí vyliečiť viac než polovicu pacientov, čo je výrazný pokrok oproti minulosti. Pokrok v liečbe a genetike Vývoj v genetike a precíznej medicíne priniesol nové možnosti. „Onkológia zažila nebývalý rozmach – dnes vieme pacientom ponúknuť cielenú liečbu,“ hovorí lekárka. Moderné diagnostické metódy umožňujú odhaliť mutácie a prispôsobiť terapiu konkrétnemu pacientovi. Aj keď nie všetky lieky sú kategorizované, poisťovne často vychádzajú v ústrety a umožňujú prístup k inovatívnym terapiám. Zdravotné poisťovne však musia pozerať aj na to, či si liečbu môžeme dovoliť preplatiť, keďže slovenské zdravotníctvo je stále vo forme švédskych bufetových stolov, kde nie je jasne zadefinovaný ani nárok ani cesta pacienta. Prístup štátu k zdravotným poisťovniam nie je navyše identický a platí delenie na „naše" a tie zvyšné poisťovne. Leukémia má mnoho podôb Leukémie sa delia na akútne a chronické, pričom každá má odlišný priebeh aj možnosti liečby. Akútne formy, ako akútna myeloidná či lymfoblastová leukémia, postupujú veľmi rýchlo a vyžadujú okamžitý zásah. Chronické leukémie, napríklad chronická myeloidná alebo lymfocytová, môžu mať pomalší priebeh, no aj tu je včasná diagnostika rozhodujúca. Leukémia nie je jedna choroba – má mnoho podôb a len presná diagnostika určí, akú liečbu pacient potrebuje. Najväčšia hrozba – ľudská hlúposť Napriek medicínskemu pokroku zostáva podľa Mikuškovej najväčším problémom ľudský faktor. „Najsmutnejšia je ľudská hlúposť – nevyliečiteľná a bez vakcíny,“ hovorí otvorene. Hlúposť sa prejavuje v zanedbávaní prevencie, v neochote lekárov spolupracovať či v nedôvere k vede. Preto zdôrazňuje význam edukácie, komunikácie a budovania dôvery medzi pacientm

Rudolf Zajac o novele Ústavy, daňovej smršti číslo 3 a karpatských génioch v mediálnom éteri. Tak nám zabili Ferdinanda, alebo v slovenskej verzii, tak nám schváli novelu Ústavy. 90 poslancov dnes za tieto zmeny hlasovalo, medzi nimi aj poslanci KDH - s výnimkou Františka Mikloška a Františka Majerského - ako i traja poslanci OĽaNO, medzi nimi aj exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Ústavná zmena a spiatočníctvo V podcaste sa tejto téme samozrejme venujeme. „Ústava síce môže poznať muža a ženu, ale život pozná aj všeličo iné,“ hovorí Rudolf Zajac. Podľa neho ide o krok späť, ktorý znemožní registrované partnerstvá a výchovu detí v rôznorodých rodinách. Zajac upozorňuje, že Slovensko sa týmto stáva jednou z mála krajín, ktoré sa rozhodli pre legislatívnu spiatočku. A táto spiatočka nie je jediná, o ktorej v podcaste hovoríme. František Mikloško ako výnimka Zajac vyzdvihuje Františka Mikloška ako výnimočného politika, ktorý si zachoval hodnoty. „František Mikloško je veľký politik, jeden z najväčších, aké Slovensko má,“ tvrdí. Oceňuje jeho vieru a zásadovosť, aj keď upozorňuje na dilemu, pred ktorou Mikloško stojí v súvislosti s KDH. Podľa Zajaca je Mikloško jedným z posledných bardov duchovnej politiky, ktorý kontrastuje s materiálnym oportunizmom dnešných elít. Médiá bez odbornosti Novinári majú v demokracii mimoriadne dôležitú úlohu, no Zajac zároveň upozorňuje na nízku odbornosť novinárov pri informovaní o zdravotníctve. Rudolf Zajac ale aj moderátor Šimon Jeseňák v podcaste kritizujú selektívne správy, polopravdy a demagógiu, ktoré sa objavujú aj v etablovaných médiách. Slovensko trpí stratou pamäti – verejnosť si už ani nepamätá, čo sa dialo pred pár rokmi, teda v čase, kedy ministerstvo zdravotníctva viedli tí, ktorí zažívajú mediálne ovácie. Peniaze, ktoré chýbajú V najnovšom podcaste exminister Zajac podrobne rozoberá, ako štát škrtá financie v zdravotníctve a za svojich poistencov bude platiť o 350 miliónov € menej, ako to robil doteraz. Poistenci štátu sú pritom najpočetnejšia a najdrahšia skupina pacientov, keďže sú medzi nimi aj deti a seniori. Tí spotrebovávajú najviac zdravotnej starostlivosti. 🏛️ Kritika ústavnej zmeny o pohlaviach a jej spoločenské dôsledky 🕊️ Reflexia politickej integrity Františka Mikloška v kontexte KDH 🩺 Hodnotenie Mareka Krajčího a jeho vplyvu na zdravotníctvo 📰 Analýza mediálnej manipulácie a nedostatku odbornosti v žurnalistike 💸 Diskusia o financovaní zdravotníctva, ročnom zúčtovaní a systémových chybách

Počas štúdia medicíny nebol spokojný s výučbou, tak začal organizovať semináre. Dnes pracuje na vzdelávaní absolventov medicíny v spoločnosti Mladí lekári. Hundranie je slovenský národný šport, v ktorom excelujeme a ak by to bola disciplína na olympiáde, sotva by sme našli adekvátneho súpera. Niektorým však frflať nestačí. Dnešný hosť ozdravme podcastu nebol spokojný s výukou na Lekárskej fakulte UK, tak začal organizovať odborné a vzdelávacie semináre pred medikov. Nebál sa byť ticho a hovoriť o tom, čo síce všetci vidia, no len málokto artikuluje nahlas. Zakladateľ Mladí lekári: Tomáš Havran. Korene Mladých lekárov Tomáš Havran v podcaste opisuje, že si uvedomil, aké neefektívne a demotivujúce sú prijímačky z chémie a biológie, ktoré často neodrážajú reálne schopnosti, ktoré budú lekári potrebovať pre výkon medicíny v 21. storočí. Z tejto reflexie vznikla najprv študentská iniciatíva, ktorá sa snažila zlepšiť podmienky prijímacieho konania – napríklad sprístupňovaním kvalitných prípravných materiálov, mentoringom či diskusiami o tom, čo by mal lekár vedieť. Táto aktivita sa postupne rozšírila do formátu podcastu, kde sa začali otvárať širšie témy medicínskeho vzdelávania, pracovných podmienok, etiky a profesijného rozvoja. Neskôr sa z nej vyprofilovala organizácia Mladí lekári, ktorá dnes funguje ako komunitná platforma, vzdelávací inkubátor a advokačná skupina pre študentov medicíny a mladých lekárov. Strach ako železná guľa Na Slovensku často funguje systém „primariokracie", ktorá je nezriedka dedičná a predáva sa ako léno z pokolenie na pokolenie. „Lekári sa boja ozvať. Najmä mladí, ktorých držia garanti v hrsti.“ Podľa Havrana je systém nastavený tak, že kritika môže ohroziť kariéru, a preto sa mnohí radšej prispôsobia, než by otvorene pomenovali problémy. Sestričky učia lekárov odoberať krv Predstaviť si, že by mechanik v autoservise počas štúdia nevymenil olej alebo sviečky na aute, je bizarné. No v medicíne platí, že „môžeš skončiť lekársku fakultu bez toho, aby si odobral krv.“ Havran kritizuje, že fakulty kladú dôraz na memorovanie namiesto praktických zručností a kritického myslenia. Podľa neho je potrebné jasne definovať kompetencie absolventov. Únava a zlé pracovné podmienky zdravotníkov Pred niekoľkými dňami o.z. Práve preto spustila kampaň Spolu proti únave. Často totiž zabúdame na to, že zdravotníci sú rovnako ako my „len" ľudské bytosti. „Nemôžeme chcieť od lekára, aby robil 36 hodín vkuse,“ prizvukoval v podcaste Havran. V diskusii o work-life balance zdôrazňuje, že únava vedie k chybám a odchodu lekárov zo systému. Riešením sú lepšie podmienky, digitálne nástroje a podpora nemocníc. 🎙️v podcaste hovoríme aj o týchto témach: 🧩 Vznik iniciatívy Mladí lekári a jej poslanie 🫥 Strach mladých lekárov ozvať sa a tlak zo strany garantov 📚 Nedostatky medicínskeho vzdelávania – memorovanie vs. prax 🎯 Potreba jasne definovaných kompetencií absolventov 🛌 Work-life balance a problém vyčerpania lekárov 🤖 Budúcnosť medicíny – AI, digitálne nástroje a nové zručnosti