Príliš veľký tlak bez dialógu spôsobuje odpor a brzdí technologický posun, ktorý Európa potrebuje, upozorňuje vedkyňa Anna Kityk. Docentka Anna Kityk z Centra pre využitie pokročilých materiálov Slovenskej akadémie vied sa zameriava na výskum zeleného vodíka. Chce sprístupniť jeho výrobu tak, aby bola efektívnejšia a cenovo dostupnejšia. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo EÚ nesmie presadzovať regulácie bez ohľadu na realitu priemyslu a ako môže slovenská veda prispieť k tomu, aby nové technológie fungovali aj v praxi. VV podcast

Hoci vláda hovorí o úspešnej konsolidácii, výkonnosť ekonomiky klesá a investície sú najnižšie za posledné roky. Odborníci varujú, že bez zásadnej zmeny politiky a podnikateľského prostredia sa môže krajina definitívne zaseknúť v bludnom kruhu stagnácie.

Dubaj si získava investorov vďaka stabilnej ekonomike a jasným pravidlám hry. Slovenskí kupujúci objavujú možnosti, ktoré ponúkajú nové developerské projekty aj dlhodobé výnosy Podľa S. Slámovej je zhodnotenie investícií v Dubaji stabilné a predvídateľné. „Výnosy z prenájmov sa momentálne pohybujú na úrovni šesť až osem percent ročne pri dlhodobom prenájme a deväť až dvanásť percent pri krátkodobom,“ približuje. Záujem o kúpu nehnuteľností rastie nielen medzi veľkými investormi, ale aj medzi Slovákmi, ktorí hľadajú nové možnosti diverzifikácie svojho portfólia. Viac si vypočujete v podcaste.

Mestá regulujú parkovanie v rezidenčných zónach, no doplácajú na to lokálne prevádzky. Podnikatelia žiadajú férovejšie riešenie pre všetkých. Parkovacia politika sa na Slovensku stala jednou z najdiskutovanejších tém mestského života. Realita podľa konateľa spoločnosti Global Rent Olivera Arpáša ukazuje, že plošné a drastické uplatňovanie týchto pravidiel má aj vedľajšie efekty – najmä na lokálny maloobchod. „Parkovacia politika mi pripomína kobercový nálet, pri ktorom sa popri cieľoch zasiahnu aj nevinné ciele,“ hovorí O. Arpáš. Upozorňuje, že mestá pri regulácii často nerozlišujú medzi parkovacími miestami určenými pre rezidentov a tými, ktoré patria k prevádzkam, školám či zdravotníckym zariadeniam. Viac si vypočujete v podcaste.

Ešte pred pár rokmi bola kyberbezpečnosť v mnohých slovenských firmách len formálnou povinnosťou. Dnes sa z nej stáva kľúčový prvok dôveryhodnosti, inovácií a digitálnej transformácie O tom, ako sa zmenilo vnímanie bezpečnosti, prečo sa stále podceňuje a aké nové výzvy prináša umelá inteligencia či regulácie ako NIS2, sme hovorili s Gabrielom Dzanom, produktovým manažérom pre kyberbezpečnosť zo spoločnosti Orange Slovensko. Digitálna ekonomika stojí a padá na dôvere. Práve preto sa kyberbezpečnosť z „neviditeľného nákladu“ mení na strategickú investíciu, ktorá môže firme priniesť konkurenčnú výhodu. Slovenské podniky, najmä tie menšie, však stále zápasia s mylnými predstavami o tom, čo bezpečnosť v praxi znamená – a v čom je jej skutočný prínos. Viac si vypočujete v podcaste.

Investori veria, že umelá inteligencia zmení svet. Ale čo ak sa len opakuje scenár dotcom bubliny?

Donald Trump siahol po zbrani, ktorá mení geopolitiku – po dolári. Sankcie voči ruským ropným gigantom Rosnefť a Lukoil zasiahli 80 % ruskej produkcie a spustili lavínu, ktorá znižuje príjmy Kremľa, no zároveň odhaľuje paradox: svet má ropy viac než dosť, ale Slovensko platí za benzín najviac v regióne.

SEO už dávno nie je o kľúčových slovách a školstvo už nemôže byť len o memorovaní

Interná logistika – pre väčšinu ľudí neviditeľná, no pre podniky životne dôležitá. O tom, prečo bez nej nevznikne ani „chlieb na náš stôl“, aké trendy formujú túto oblasť a ako udržateľnosť mení logistiku zvnútra, hovorí Martin Urban, konateľ spoločnosti Jungheinrich Slovensko. Slovo logistika má korene vo vojenskej oblasti a znamená dodať správny tovar na správne miesto a v správny čas. Interná logistika predstavuje všetky operácie, ktoré prebiehajú vo vnútri podniku – od výrobných hál až po distribučné centrá. Ako vysvetľuje Martin Urban, „je to oblasť, ktorá síce funguje v zákulisí, ale je chrbtovou kosťou biznisu každej modernej spoločnosti“. Viac podrobností si vypočujete v podcaste.

Politiku dnes riadia seniori. Požadujú neprimerané výhody, pre ktoré sa štáty zadlžujú čoraz viac. Úroky rastú a „papierové bohatstvo“ nemusí stačiť na vyrovnanie sa s dlhom.

Umelá inteligencia sa čoraz viac zapája do tvorby hudby, no právne predpisy na ňu zatiaľ nedokážu reagovať. Podľa zástupcov SOZA môžu algoritmy generovať milióny skladieb denne, ale autorom môže byť len človek. Kde sa končí nástroj a začína tvorivosť?

Rodinné podniky sú pilierom slovenskej ekonomiky, no bez jasne nastavených pravidiel môžu rýchlo skončiť v ohni konfliktov a generačných rozdielov Advokát a spoločník CCS Premium Trust a Portos Jakub Hollmann hovorí, prečo čoraz viac slovenských podnikateľov presúva svoj majetok do zahraničných štruktúr - napríklad v Lichtenštajnsku či Česku – a ako tým chránia rodinné dedičstvo aj vlastné vzťahy. „Aj tá najlepšie fungujúca rodina môže zlyhať, ak nemá podnikanie právne ošetrené. To nie je pesimizmus, to je realita,“ uvádza J. Hollmann. Podľa neho netreba čakať, kým príde kríza alebo generačný konflikt. Práve naopak – pravidlá, zodpovednosti aj vízia ďalšieho smerovania firmy by mali byť jasne nastavené od začiatku. Zaujímavý je aj postoj mladej generácie. „Mnohí mladí vnímajú majetok ako bremeno. Vidia, koľko obetí stál ich rodičov, a nechcú ísť rovnakou cestou. Aj preto je dôležité ich zapojiť postupne – nie silou, ale motiváciou,“ dodáva. Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Najnovší podcast TRENDU rozoberá kľúčové myšlienky Nobelových laureátov za oblasť ekonómie, rekordné nárasty cien zlata a striebra a dôvody, prečo Slovensko dobieha Európu v cenách, no nie v platoch

Bohatstvo ako hriech: Zdaň bohatých, zachrániš ľud. Alebo nie? by TREND.sk

Dlh sa nespláca, vymazáva sa infláciou. A najviac na to doplácajú tí, ktorí veria sľubom o sociálnom štáte

Keď sa rast zastaví, prichádza revolta. A tá dnes nocí červenú šiltovku

Keď zmluva nestačí – ak živnostník pracuje ako zamestnanec, môže ísť o švarc systém, ktorý je jednou z najpálčivejších tém slovenského trhu práce. Odborníci upozorňujú na riziká a vysvetľujú, ako sa mu vyhnúť a nastaviť spoluprácu v súlade so zákonom. Švarc systém nastáva, keď osoba formálne vystupuje ako živnostník alebo konateľ jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, no v skutočnosti vykonáva závislú prácu — teda prácu s prvkami nadriadenosti, osobného výkonu, pokynov zamestnávateľa a konania v jeho mene. „Primárnym znakom závislej práce je existencia nadriadenosti a podriadenosti. Ak práca napĺňa znaky závislej práce, musí byť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu — nejde o otázku voľby,“ upozorňuje Radoslava Lichnovská z Taylor Wessing, advokátka, špecializujúca sa na pracovné právo. Kontroly inšpektorátov práce a daňových úradov sú orientované na realitu, nie len na zmluvy. „Obsah preváži nad formou — dobre napísaná zmluva vás nezachráni, ak je vzťah v skutočnosti závislý,“ varuje R. Lichnovská. Kontrolóri sa pýtajú na každodennú prax: či kontraktor chodí na interné porady či má firemnú e‑mailovú hlavičku - všetko to indikuje integráciu do organizačnej štruktúry. Tomáš Alaxin, daňový poradca z TPA Slovakia upozorňuje na prísne sankcie: od spätnej platby DPH a odvodov až po pokuty a zaradenie zamestnávateľa do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov s vylúčením z eurofondov a verejných zákaziek. Pre kontraktorov hrozí doplatenie daní a stratené sociálne zabezpečenie — teda riziká, ktoré často podceňujú. Švarc systém nie je len slovenským fenoménom, ale jeho rozsah koreluje s daňovo‑odvodovým zaťažením. „Kým štát zvyšuje dohľad, podniky by mali preferovať dlhodobú istotu zamestnania pred krátkodobou úsporou — inak sa riziko môže vrátiť mnohonásobne,“ varuje T. Alaxin. Hostia podcastu zároveň ponúkajú viacero praktických odporúčaní, ako sa vyhnúť švarc systému a nastaviť legálnu spoluprácu. Podrobnosti si vypočujete v podcaste.

Starnutie populácie, odchod pracujúcich do zahraničia, dotácie cudzím pracovníkom, zvyšovanie dôchodkového veku, ale aj vysoké deficity. Slovenský dôchodkový systém má vážne trhliny a výdavky rastú rýchlejšie než príjmy. Slovenský dôchodkový systém stojí pred vážnou výzvou. Populácia starne, výdavky na dôchodky rastú rýchlejšie než príjmy a počet ekonomicky aktívnych ľudí klesá. Mnohí odborníci varujú, že bez zásadnej reformy môže byť systém v budúcnosti neudržateľný. Aj preto sa čoraz viac hovorí o potrebe individuálneho sporenia, zvyšovaní dôchodkového veku či revízii výnimiek, ktoré celý systém oslabujú. „Dôchodkový systém je dnes plný paradoxov – dôchodky vyplácame aj ľuďom, ktorí už dávno odišli žiť do zahraničia, ale zároveň nemáme dosť prostriedkov pre tých, ktorí celý život pracovali doma,“ upozorňuje Ľuboš Pavelka, ekonóm a dlhoročný vysokoškolský pedagóg. V rozhovore viac o aktuálnych problémoch, aj praktických radách – ako začať sporiť, čomu sa vyhnúť a prečo mladí ľudia nemajú čakať na zázraky od štátu. Viac si vypočujete v podcaste.

Shutdown je nová motorová píla: Trump ide ďalej sekať štát

Investori prežívajú schizofréniu: rastú súčasne rizikové aj bezpečné aktíva. Čo stojí za týmto paradoxom? Umelá inteligencia, lacné peniaze, politika Donalda Trumpa – alebo obrovská bublina, ktorá skôr či neskôr praskne?