V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Komjatná.

Za nami sú názvy obcí z celého Žilinského i Banskobystrického kraja. Spolu s redaktorom Egonom Tomajkom aj jazykovedcom Jaromírom Krškom sme absolvovali tisícky kilometrov a ponúkli vám pohľad do histórie i súčasnosti jednotlivých obcí. Dnes sa vyberieme do mesta Handlová. Napadá vám, aká by mohla byť motivácia vzniku tohto sídelného názvu.

V ďalšej časti reprízovanej rubriky Čudnopis sa vyberieme na Oravu a navštívime obec Habovka. Leží v pomerne nehostinnom kraji a aj motivácia vzniku jej názvu naznačuje historické pozadie. Niekoľko možných etymológií názvu vysvetlí profesor Jaromír Krško z Katedry slovenského jazyka a informatiky Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Nahrával Egon Tomajko.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Vrútky.

Nesluša patrí k zaujímavým sídelným názvom. Ak by sme chceli vyriešiť etymológiu rýchlo, zdalo by sa nám trochu smiešne, že by bola osada pomenovaná podľa "neposlušných" občanov. Ani výklad, že správanie sa valaských kolonizátorov bolo nezvyčajné, celkom neobstojí.... Viac nám však už vysvetlí jazykovedec, profesor Jaromír Krško, náš odborník na sídelné názvy.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Vígľaš. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Sídelný názov Varín sa zdá byť ľahkým orieškom na etymologické rozlúsknutie. V Čudnopise však nie je všetko také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Už rôzne odpovede obyvateľov naznačia, že to asi také jednoduché nebude. Poďme teda na miesto činu a zistime, prečo sa Varín volá Varín. Svoje vysvetlenie nám ponúkne aj jazykovedec, profesor Jaromír Krško. Nahrával ho Egon Tomajko.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Hronský Beňadik. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Strečno. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Oščadnica. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

Pred dnešnou etapou nášho pátrania sme sa posunuli pozdĺž hranice na severovýchod a mikrofón sme si na nahrávenie pripravili v Hajnáčke. Hovorí vám to niečo? Vedeli by ste povedať o Hajnáčke čosi viac ako len zaujímavosti z prírodopisu a vlastivedy? Aj my sme sa opýtali: najprv domácich a potom aj profesora Jaromíra Krška, ktorý nám vo svojich poznámkach vysvetľuje nielen prácu jazyka, ale často aj zaujímavé poznámky z histórie...

V našej rubrike sme už neraz pátrali po motivácii vzniku názvu v oblasti neďaleko maďarských hraníc. Dozvedeli sme sa pri tom množstvo zaujímavých informácií. Tentokrát sa vyberieme do Želoviec vo veľkokrtíšskom okrese a myslím, že tentoraz budú prekvapení mnohí. Postará sa o to výklad profesora Jaromíra Krška z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici!

Tentoraz zamierime na sever. Ocitneme sa na Orave aj preto, aby sme pátrali po starodávnej podobe krstného mena, ktoré mohlo znieť Tvrdoš a vyjadrovať by mohlo... tvrdého, drsného muža. Alebo je to celkom inak? Na pravú mieru všetko uvedú Egon Tomajko a náš odborný spolupracovník, jazykovedec, profesor Jaromír Krško v reprízovanej relácii Čudnopis.

Najjednoduchšie riešenia sa často ukážu ako správne. Existuje však aj mnoho výnimiek, a intuíciou sa vždy k úspechu ani v jazykovede nedopracujete. Na prvý pohľad zaujímavé ojkonymum vôbec nemusí súvisieť so základom slova a základ slova dnes môže znamenať niečo celkom iné ako v hlbokej histórii. Ak ste z toho trochu dopletení, nebuďte smutní. Pri pokuse osvetliť pôvod názvu Tlmače sa všetko vysvetlí!

Pri putovaní za poznaním v rámci našej reprízovanej rubriky Čudnopis sme sa už ocitli kadekde, ale kraj nad Dobročským pralesom, kraj okolo Lomu nad Rimavicou, na ceste medzi Čiernym Balogom a Hriňovou, oslovil Egona Tomajka na prvý pohľad. Vysoká nadmorská výška, lesy, ale aj lúky, drsno, vetristo.. Až to počuť pri nahrávaní odpovedí na našu klasickú otázku. A kde sme ju kládli?

V ďalšej časti našej rubriky Čudnopis sa z Turca presunieme na Oravu. Zaujímať nás bude tradične motivácia vzniku názvu osady. A ako sa už stalo zvykom - popri tom sa vďaka profesorovi Jaromírovi Krškovi z Katedry slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici dozvieme aj čosi nové, prekvapujúce. Prečo sa teda Párnica volá tak, ako sa volá?

V jednej z kategórií názvov obcí je pri výklade vzniku pomocnou disciplínou jazykovedy botanika. Vyznáte sa v botanike, milí poslucháči? Ak áno, vedeli by ste ponúknuť svoju teóriu o tom, podľa čoho je pomenovaná obec Čremošné v okrese Turčianske Teplice? Niečo vám to hovorí, ale nie ste si istí? Tak sa započúvajte do 37. vydania našej reprízovej rubriky! Pozývajú vás Egon Tomajko a profesor Jaromír Krško.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Cinobaňa. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.

V našej reprízovej rubrike Čudnopisov sme už preskúmali 34 zemepisných názvov. Vlastne ich bolo o čosi viac, lebo v niektorých vydaniach našej rubriky sme si priblížili aj viacero zemepisných názvov a motiváciu ich vzniku. Tentokrát sa vyberieme do Poiplia a skúmaniu podrobíme názov obcí Dolná a Horná Strehová.

V Čudnopise budeme tentokrát pátrať po pôvode názvu obce Prestavlky. S jazykovedcom, profesorom Jaromírom Krškom a redaktorom Egonom Tomajkom.