„Pochopil som, že statočnosť – na rozdiel od odvahy, ktorá môže byť náhodná, intuitívna a aj zbabelý človek ju môže niekedy prejaviť – je vedomou voľbou,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe Výnimočný stav.

Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 nebol len symbolickým koncom rozdeleného sveta, ale aj začiatkom dominového efektu, ktorý zmenil tvár celej Európy. Novinár a historik Victor Sebestyen v knihe 1989 – Pád sovietskeho impéria mapuje udalosti od neplánovaného otvorenia hraníc až po oslavy na uliciach, ktoré sa stali symbolom konca studenej vojny a blížiaceho sa zjednotenia Nemecka. Práve udalosti v Nemecku predznamenali Nežnú revolúciu v Československu – pokojný zápas za slobodu, ktorého výročie si pripomíname 17. novembra.

Návrh komunikačného manuálu k stretnutiu s ľuďmi, ktorí preberajú výmysly a polopravdy zo sociálnych sietí.

Eva Oravcová odmalička niekoho doučovala matematiku. „Keď som chýbala v škole, tak mi spolužiaci doniesli zošity s poznámkami domov s tým, že ich to mám doučiť,“ spomína s úsmevom. Aj keď pôvodne študovala matematickú analýzu, celú doterajšiu kariéru strávila v školstve. Už 33 rokov vedie matematickú triedu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, ktorá je dnes poslednou svojho druhu na Slovensku. „Mám veľmi ťažké srdce na školskú reformu z roku 2008, ktorá zredukovala počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Zredukovala aj cvičenia z fyziky a jednoducho stopla rozvoj takej hlbšej vzdelanosti v prírodovedných predmetoch,“ hovorí Oravcová, ktorá so svojimi študentmi získala viacero ocenení na matematických olympiádach. Hovorí, že práve na takýchto súťažiach si študenti budujú aj silné sociálne väzby a zážitky na celý život. „Oni sú totižto veľmi vtipní ľudia. Ale je to asi spôsobené aj tým, že im už rozumiem, lebo spolu trávime veľa času. Napríklad sme cestovali vlakom a krájali sme si občianskymi preukazmi čokoládovú tortu, ktorú sme vyhrali v Bratislave v súťaži Matboj. Nemali sme na to iný nástroj, a tak sme si očistili občianske, ktoré vedia poslúžiť ako veľmi dobrý nožík.“ Eva Oravcová sa v roku 2025 stala laureátkou Ceny Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania a vedú ich k záujmu o vedu. V rozhovore sa dozviete aj: ako matematika rozvíja kritické myslenie a schopnosť overovať si fakty, čo by učiteľka poradila rodičom, ktorí sú stratení v matematických úlohách svojich detí, či je v poriadku radiť sa o riešeniach príkladov s umelou inteligenciou, prečo neverí na „matematické bunky“, ktoré buď človek má, alebo nemá, že matematiku sa človek môže učiť aj v dospelosti, podobne ako nový cudzí jazyk.

Aztécka ríša, ktorá vyrástla zo spojenectva jazerných miest a krvou vybudovala svoju slávu, musela napokon čeliť Hernánovi Cortésovi – mužovi, ktorého túžba po zlate a moci spečatila jej osud. Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu opisuje aj tento príbeh o vzostupe, pýche a páde jednej z najmocnejších ríš Nového sveta.

V máji 1987 preletel devätnásťročný nemecký amatérsky pilot Mathias Rust bez povolenia stovky kilometrov ponad územie Sovietskeho zväzu a pristál priamo pri Kremli. Jeho „mierová misia“ sa stala symbolom kolabujúcej disciplíny sovietskeho aparátu a ponížením, ktoré Michail Gorbačov premenil na mocenský úder proti vlastnej armáde. Britský novinár a historik Victor Sebestyen v knihe 1989 zachytáva udalosti, ktoré napokon viedli k pádu sovietskeho impéria. 

Biochemička Lenka Hrobárová popularizuje na sociálnych sieťach biológiu a medicínu pod menom Skúmavka. Vo videách sa často venuje aj rôznym vedecky nepodloženým trendom, ktoré sa týkajú zdravia či krásy. „Ľudia míňajú extrémne veľa peňazí len preto, že im influenceri sľubujú jednoduché riešenie problému, ktorý ich trápi. Práve keď niečo vyzerá príliš jednoducho, treba mať v hlave výkričník a začať si overovať, či to tak naozaj môže byť,“ hovorí pedagogička a vedkyňa, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. V roku 2025 ju časopis Forbes zaradil do rebríčka top influencerov Slovenska za to, že svojím obsahom prispieva k zvýšeniu vedeckej gramotnosti a lepšiemu pochopeniu zdravia. Po videách o trendoch, ktoré nefungujú, ju niektorí influenceri konfrontovali. „Ľudia sú veľmi citliví na to, keď im niekto kazí biznis,“ hovorí s tým, že sa v takýchto prípadoch snaží viesť debatu a pýtať si štúdie, ktoré by účinnosť produktov potvrdzovali. „Naposledy, keď som mala takýto problém, mi ten človek poslal screenshot z Chatu GPT.“ V rozhovore sa dozviete aj: prečo môžu byť vaginálne sprchy nebezpečné, ako telo rozseká kolagén na nespoznanie, ako vníma propagovanie rôznych diagnostických testov a meraní, prečo fráza „mne to funguje“ neobstojí, ako reaguje na nenávistné reakcie na sociálnych sieťach.

Muammar Kaddáfí si postavil zlaté sochy, stan v Paríži a pod svojimi palácmi vybudoval bludiská únikových tunelov. No keď prišiel jeho koniec, ukrýval sa v zapáchajúcom kanáli a prosil o milosť. Príbeh jeho pádu odhaľuje, že aj najmocnejší tyrani žijú v neustálom strachu – a moc, ktorú si budujú celý život, sa im napokon stane pascou. Politológ Marcel Dirsus v knihe <i>Ako končia tyrani</i> skúma, prečo a ako diktátori v konečnom dôsledku strácajú moc.

Neurologička Zuzana Gdovinová razí prístup „kým nevieme, ako liečime a kde robíme chyby, tak sa nevieme zlepšiť“. Pri zefektívňovaní akútnej liečby cievnych mozgových príhod, keď o ďalšom živote pacienta rozhodujú minúty, sa preto riadi dátami. Tie s kolegami roky systematicky zbiera. Vďaka nim vieme, že čas medzi pacientovým príchodom do nemocnice a podaním liečby, je dnes na Slovensku v priemere 30 minút. „Na polhodinu sme sa dostali práve vďaka tomu, že sme začali zbierať údaje o našej práci. Ešte nedávno sme mali čas okolo hodiny,“ hovorí prednostka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. „Zamysleli sme sa nad tým a na základe nazbieraných údajov zmenili manažment liečby a postupy v nemocnici. Vďaka tomu sme to skrátili o polovicu,“ vysvetľuje Gdovinová, ktorá ako prvá žena na Slovensku, získala titul profesorky v odbore neurológia. V roku 2025 bola finalistkou ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, v rámci ktorej získala Cenu verejnosti. V rozhovore sa dozviete aj: aké príznaky cievnej mozgovej príhody netreba podceňovať; čo je častým dôvodom ochorenia u mladých ľudí; na aké problémy narážajú pacienti pri rekonvalescencii; ako sa vedci a lekári snažia zrýchliť čas, za ktorý sa človek dostane do nemocnice; aké údaje im chýbajú.

Keď Jimi Hendrix v pondelok ráno 18. augusta 1969 vyšiel na pódium pred poslednými desaťtisíckami vytrvalcov, nik netušil, že sa chystá zapísať do dejín. Jeho divoká, bolestná a zároveň nádherná verzia americkej hymny sa stala symbolom Woodstocku aj celej generácie, ktorá hľadala slobodu uprostred chaosu, vojny a blata. Hudobný novinár Charles R. Cross v knihe Izba plná zrkadiel pútavo opisuje Hendrixov život od ťažkého detstva a dospievania v Seattli až po jeho neuveriteľný vzostup k sláve v šesťdesiatych rokoch. 

Populárne slovné úlohy z teórie hier, akou je napríklad známa "väzňova dilema", vedci analyzujú už desaťročia. Výsledky sa potom snažia uplatniť v ekonómii, biológii, politike aj pri bežnej stolovej hre. Aj keď v prípade spomenutej väzňovej dilemy je najvýhodnejšou stratégiou zrada, matematička Hana Krakovská hovorí, že na podobných úlohách sa vieme naučiť i to, ako spolupracovať lepšie. Aj v bežnom živote podľa nej platí, že ľudia sa v dôsledku sebeckého a čisto racionálneho správania nakoniec ocitnú v horšej sociálnej situácii. Rovnako sa to prejavuje napríklad v medzinárodnej spolupráci medzi štátmi. "Jednotlivé krajinu sa totiž často snažia maximalizovať svoj individuálny profit, ale vo výsledku to vedie iba k horšej situácii pre všetkých," vysvetľuje vedkyňa, ktorá teóriu hier skúma na Ústave merania Slovenskej akadémie vied a dokončuje doktorandské štúdium na Lekárskej univerzite vo Viedni. V rozhovore sa dozviete aj: ako sa teóriou hier riadi evolúcia; ako sa dá využiť pri liečbe rakoviny; ako sa matematikou dá vysvetliť existencia daňových rajov; ako vplývajú na rozhodovanie a férovosť kultúra či veľkosť skupiny; prečo sú lovci veľrýb štedrejší; aké stolové hry sa hrávajú matematici.

Rodičovstvo je nádherná, no zároveň búrlivá životná zmena, ktorá preverí aj tie najsilnejšie vzťahy. Partneri, ktorí si kedysi rozumeli, zrazu čelia neustálemu napätiu, hádkam a pocitu, že sa navzájom vzďaľujú. Poradenskí psychológovia Erin a Stephen Mitchellovci, autori knihy <i>Od konfliktu k blízkosti</i>, ukazujú, že za týmito konfliktmi sa často skrýva stres a strata vzájomného pocitu bezpečia – a ponúkajú cestu späť k porozumeniu, blízkosti a zdravej komunikácii. 

V rozhovore s astrofyzikom Norbertom Wernerom, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a spolupracuje s Japonskou vesmírnou agentúrou JAXA sa dozviete aj: čo sa zmenilo od čias, keď možný nález života vo vesmíre oznamoval Bill Clinton, ako si astrofyzik predstavuje mimozemský život, ako vníma nového riaditeľa NASA, ktorý je zároveň ministrom dopravy, prečo bude ďalší človek na Mesiaci pravdepodobne z Číny, či sú pilotované lety do vesmíru skôr súbojom ega než vedou, či hľadáme život aj mimo našej Slnečnej sústavy.

Geofyzik Jozef Müller je členom 45. tímu, ktorý v rámci nemeckých antarktických expedícií prezimováva na výskumnej stanici. Viac než rok v izolácii mu vynahradzujú pohľady na zamrznutú krajinu, či tisíce tučniakov, ktoré žijú v susedstve. „Často sa pozastavím nad tým, že sa pozerám na niečo, čo som nikdy predtým nevidel a čo väčšina ľudí nikdy v živote nezažije na vlastnej koži. Keď sa vrátim, tak mi na to ostanú spomienky do konca života, ale myslím, že časom mi to celé aj tak bude pripadať surreálne,“ hovorí Müller. 

Slovenský tím získal tento rok na medzinárodnom Turnaji mladých fyzikov vo Švédsku zlatú medailu. "Nie je to ľahká súťaž. Porotcovia vám dávajú spätnú väzbu, ktorá je často oveľa tvrdšia, než by ste chceli. Nie každý to vie spracovať," hovorí Boris Vavrík, ktorý sa od roku 2010 venuje generáciám súťažiacich stredoškolákov ako tímlíder. Vavrík hovorí, že fyziku bežne využíva aj v každodennom živote. „Hrám squash, a keď viem, ako funguje trenie či energia, tak napríklad viem, ako dodať loptičke potrebnú energiu, ako zabrzdiť, aby som si neublížil. No a pri umývaní riadu si napríklad spomeniem na povrchové napätie. To je kľúčom k tomu, aby šla mastnota dobre dole. So zvyšujúcou sa teplotou klesá, a preto sa umýva teplou vodou.“

Umelá inteligencia a jazykové modely, ktoré ju využívajú, sa rýchlo zlepšujú a konverzácia s nimi je stále plynulejšia. „Ony sú nastavené tak, aby s nami súhlasili a aby nás poľutovali. To je, samozrejme, niekedy fajn, ale nie vždy to prináša riešenie reálneho problému,“ hovorí Vladimír Šucha, ktorý pôsobí na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, kde sa venuje vplyvu umelej inteligencie na spoločnosť.

Írsky ekonóm David McWilliams pozýva čitateľov na poučnú a často prekvapivú cestu históriou peňazí. V knihe Peniaze – Príbeh ľudstva mapuje vzťah ľudí a peňazí, počnúc prvými počítadlami v starovekej Afrike cez starogrécke mince až po vznik amerického dolára a dnešných kryptomien.    Knihu objednávajte na https://obchod.dennikn.sk